vu tejto otázky.
Podľa § 1 tohto zákona „národné výbory poskytujú osobám, ktoré vedú kočovný spôsob života, všestrannú pomoc, aby mohli prejsť k usadlému spôsobu života; najmä sú týmto osobám povinní pomáhať pri obstarávaní vhodného zamestnania a ubytovania a pôsobiť výchovnými prostriedkami na to, aby sa stali riadnymi pracujúcimi občanmi“.
Nasledujúci paragraf definuje kočovný spôsob života, ktorý „vedie ten, kto sa v skupinách alebo jednotlivo túla z miesta na miesto a vyhýba sa statočnej práci alebo sa živí nekalým spôsobom, a to i vtedy, ak je v niektorej obci hlásený na trvalý pobyt“.
A aký bol trest? „Kto zotrváva pri kočovnom spôsobe života, napriek tomu, že sa mu poskytla pomoc na trvalé usídlenie, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“
Ďalej sa hovorí: „Minister vnútra vydá v dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi predpisy na vykonanie tohto zákona, v ktorých môže najmä určiť, akým spôsobom sa bude zabezpečovať evidencia a zisťovať totožnosť osôb, ktoré viedli kočovný spôsob života.“
Autor: združenie Devínska brána
