Korunová Malvínka
V danubiuske zarobila Malvínka päťdesiatosem korún na týždeň a keď si v sobotu večer chcela vyraziť s kamarátkami do mesta, len na ondulovanie z nich utratila tridsať.
Vždy za to potom dostala od matky poriadnu bitku, ale bez bubikopfu alebo mikáda sa nemohla vybrať do Šimy-šimy salónu v meste, kde sa hral džez a tancovalo šimy, pri ktorom si všetci pospevovali: Šimy tancovali Papuánci / už ho tancujú aj nóbl dámy.
Malvínka mala od nóbl dámy ďaleko, pretože si nemohla dovoliť kúpiť šaty nad kolená z čiernej lesklej látky ani hodvábne telové pančuchy, v ktorých sa vždy po prudkom tanečnom obrate na chvíľu tanečnici zablysli okrúhle stehná, ktoré tak upútali pozornosť sediacich pánov, že slečna vzápätí dostala pozvanie do separé, kde sa v pohároch už perlilo šampanské.
Mohla len snívať o takom zavŕšení sobotného večera. Zvyčajne dostala ponuku len od nejakého študenta, aby sa išli po tanci trocha von ochladiť. V skutočnosti si chcel na nej len ukojiť svoje telesné chúťky, pretože ani jej mikádo nedokázalo zakryť, že Malvínka je len továrenskou robotníčkou. A z kolónie veľmi dobre vedela, ako skončili dievčatá, ktoré podľahli takému študentíkovi či mladému dôstojníčkovi: čakal ich výškrab lyžicou, oceľovým drôtom alebo pitie život ohrozujúcich odvarov, ktoré niekedy namiesto plodu vyhnali život z nešťastnej „prespanky“.
Malvínka na to nezabúdala, ale zároveň sa bála, že jedného večera sa predsa zabudne, uverí, že sa jej tak podarí dostať preč z Dornkaplu, z biedneho domca presiaknutého mastným, žalúdok naruby obracajúcim pachom varenej koniny.
Toľko o tom všetkom dookola premýšľala, až sa začínala zabúdať v robote, trhala nite, chlpila priadzu, a ešte podľa majstra aj papuľovala. A tak najbližšiu sobotu naobed dostala v danubiuske s polovicou výplaty – zrazili je z nej za chybnú priadzu – aj výpoveď.
Keď si znova neveriaco prepočítala peniaze, bolo to len dvadsaťdeväť korún. Chýbala jej koruna, aby si mohla ísť dať urobiť mikádo a potom večer tancovať šimy.
Nemyslela v tej chvíli na to, čo sa stane doma, keď povie, že prišla o robotu, čo bude s ňou ďalej, myslela len na to, že jej chýba jediná koruna, aby mohla večer, možno naposledy ísť do Šimy-šimy salónu. Tá chýbajúca koruna rozhodla o Malvínkinom osude.
Pokračovanie nabudúce
