Vo výdajni Nota bene na Karpatskej je doobeda rušno. Ľudia si prichádzajú po časopisy, debatujú. Občas na priedomie vykukne aj pán Stano, ktorý pracuje na rekonštrukcii vedľajších priestorov. Ruky aj vlasy má biele od malty, skoro stále sa usmieva.
Spolu s priateľkou sa do Bratislavy dostal z Brna, odkiaľ pochádza, cez malú zastávku v Rakúsku. „Chcel som tam nájsť nejakú solídnejšiu prácu, ale nepodarilo sa a nakoniec sme prišli sem.“
Hneď na začiatku ich ale prichytili revízori, nemali kúpené lístky. „Zaplatili sme pokutu a ostali bez peňazí, tak sme začali zháňať Nota bene, aby sme si trochu privyrobili,“ hovorí.
V Brne predával pouličný časopis Nový prostor, preto vedel, že niečo podobné funguje aj v Bratislave. Časopisy nakoniec predával len chvíľu. „Na nástenke vo výdajni som našiel ponuku na túto stavbársku prácu. Robím od septembra a som spokojný, vyhovuje mi to.“
Keď skončí s úpravou miestností, ktoré pribudnú k tým vo výdajni, chce znova pracovať na stavbách. „Skúsil by som si vybaviť živnostenský list, takejto práce je dosť.“ Ak by to nevyšlo, stal by sa opäť predajcom, tak ako jeho priateľka.
„Ľudia tu sú oveľa ústretovejší, život druhých im nie je ľahostajný,“ porovnáva to, čo zažil ako predajca v Bratislave a v Brne.
„Ochorel nám pes a pani, ktorá od priateľky kupuje časopis, ho len tak zobrala k veterinárovi. Zaplatila ošetrenie aj všetky očkovania,“ hovorí ako príklad. (dagu)
