Chodbu popod Dunaj sprístupnia

KARLOVA VES. V utorok začala Bratislavská vodárenská spoločnosť rozsiahlu rekonštrukciu areálu vodného zdroja na ostrove Sihoť. Vďaka nej sa zmení na otvorené múzeum pre verejnosť.

V areáli čerpacej stanice zostane pôvodné vybavenie, no pribudnú cesty a parkovisko. Obnova čaká aj štôlňu pod Dunajom. Rekonštrukcia má trvať asi 10 mesiacov. Možno už o rok by sa teda mohli návštevníci prejsť aj chodbou popod Dunaj.

Chodili nad ňou povozy

Areál doteraz nebol bežne prístupný verejnosti, nachádza sa v druhom ochrannom pásme. Ľudia sa sem dostali len raz ročne počas dní otvorených dverí v neďalekom Vodárenskom múzeu.

„Bol to pre všetkých veľký zážitok, vidieť pôvodné vybavenie zdroja a prejsť sa chodbou popod rieku,“ povedal hovorca spoločnosti Zenon Mikle.

Chodba, ktorá vedie popod Devínsku cestu, je ale v havarijnom stave. „Najnáročnejšia časť sa začala, sanácia štôlne. Statická situácia je tu taká, že by sa mohla prepadnúť. Ťažká doprava spravila svoje,“ vysvetľuje architekt Ľubomír Lapšanský.

Dĺžka chodby je 132 metrov, je asi 80 centimetrov pod cestou. Ak je nízka hladina Dunaja, vidno jej chrbát v koryte. „Kedysi tadiaľ prechádzali povozy,“ hovorí architekt.

Kde sa vodovod začína

Chodbou vedie vodovod, ktorým sa stále, už skoro sto rokov, zásobuje mesto vodou.

Postavili ju v 19. storočí, vtedy, keď aj potrubie, ktoré je stále v prevádzke. „Nepretržite okrem troch dní počas druhej svetovej vojny, keď nebola elektrina,“ vysvetľuje Pavol Helia z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. V rámci rekonštrukcie by sa podľa neho mala hlavne „zotrieť patina“, meniť sa budú iba skutočne zodraté súčiastky.

„Zariadenie je pôvodné, okná, dvere aj oceľové konštrukcie v tuneli. Budeme radi, ak sem budú ľudia chodiť. Prestanú si myslieť, že vodovod sa začína v kúpeľni v kachličkovej stene,“ hovorí. Podľa neho je návšteva vodného zdroja dobrý spôsob, ako odstrániť nízku informovanosť ľudí o vode a vodovodoch.

Vyše pol storočia bez chlóru

V areáli zdroja je aj prvá studňa zdroja. Vďaka nej sa dokázalo, že zdroj dokáže zásobiť mesto. Vzorka vody sa odtiaľ odobrala 22. júla 1882.

„Zdroj funguje od roku 1886, vyberal sa pre bratislavský vodovod, ktorý sa začal pripravovať v 70. rokoch 19. storočia,“ hovorí vodár.

Dnes už studňa s priemerom štyri metre nefunguje, funguje však ostatných trinásť v areáli. Voda je stále veľmi čistá. „Do domácností šla 68 rokov bez chlórovania a nejakých úprav. Chlórovať sme začali až po roku 1954 po veľkej povodni, nariadil to hygienik,“ vysvetľuje. Dnes sa chlóruje len minimálne a podľa neho len z dôvodu legislatívnej povinnosti.

Pamiatka

Stanica zdroja na ostrove architektúrou zo začiatku minulého storočia pripomína zámoček a je pamiatkovo chránená.

Rekonštrukcia interiéru a vybudovanie infraštruktúry pre návštevníkov by mali stáť asi 25 miliónov korún (829 847,97 eura). Pribudnúť by tu mala aj nová vrátnica zo strany Devínskej cesty. Chodba má byť chránená konštrukciou od zaťaženej komunikácie nad ňou.