BRATISLAVA. Zachovanie vodárenských technických pamiatok a historickej architektúry je cieľom rekonštrukcie a modernizácie areálu vodného zdroja Sihoť v hlavnom meste. Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. (BVS) začala s úpravami za približne 25 miliónov korún (829 848 €) dnes, dokončené by mali byť o desať mesiacov.
Ako na dnešnom brífingu povedal generálny riaditeľ BVS Daniel Gemeran, niektoré zaujímavé objekty sprístupnia verejnosti formou náučných exkurzií ako súčasť neďalekého Vodárenského múzea na Devínskej ceste. Obnoviť by mali nástupné časti na ostrov Sihoť, ktorý by mal byť verejnosti prístupný nie raz do roka - v marci na Deň vody, ale vždy, keď budú ľudia chcieť. "Vybudovaná bude recepcia, vrátnica a parkovisko pre dva autobusy. Zároveň chceme rekonštruovať a modernizovať štôlňu aj výstup z nej," spresnil Gemeran. Štôlňa dlhá približne 220 metrov vedie popod rameno Dunaja a popod Devínsku cestu.
Podľa riaditeľa je neprístupná približne 10 rokov, pretože je v dezolátnom stave. Budúci návštevníci si budú môcť pozrieť historickú čerpaciu stanicu vrátane strojovne, prejdú štôlňou, vyjdú až za Devínskou cestou, kde bude pre bezpečnosť návštevníkov vybudovaný chodník so zábradlím. Odtiaľ sa potom dostanú na parkovisko pre autobusy. Sprístupnená bude aj najbližšia studňa
Územie vodného zdroja Sihoť je podľa Gemerana pamiatkovo chránený objekt a je súčasťou vodárenského múzea ako expozície. "Preto sme sa pred rokom rozhodli, že treba obnoviť nástupné časti na ostrov. Prípravné práce trvali viac ako rok," uviedol. Problémom však podľa neho nebolo naprojektovať to, ale získať súhlas všetkých zúčastnených, vzhľadom na to, že je to aj pamiatkový aj funkčný vodárenský objekt. Voda, ktorú tu čerpajú, slúži priamo na zásobovanie časti Bratislavy - Karlovej Vsi a Dúbravky. Najnáročnejšou úpravou vodného zdroja je podľa projektanta Ľubomíra Lapšanského práve sanácia štôlne, pretože je staticky narušená. Štôlňa totiž nebola budovaná na takú enormnú automobilovú záťaž, ale pre dopravu konských povozov, ktoré ponad ňu v minulosti prechádzali. "Dnes je doprava preťažená a štôlňa staticky narušená, preto musíme rekonštruovať aj stabilnú časť štôlne. Ak by sme to neurobili, cesta ponad štôlňou by sa mohla prepadnúť," doplnil.
Historik BVS Pavol Helia považuje areál za posvätné miesto Bratislavy, pretože sa tu nachádza prvý vodný zdroj. Ten začal fungovať v roku 1886. "Skúška prvej studne sa uskutočnila 22. júla 1882. Dokázala pritom, že vody je dostatok a je kvalitná. Jej kvalitu potvrdila aj história, až 68 rokov bola voda z tohto zdroja dodávaná bez akejkoľvek úpravy, bez chlórovania," vysvetlil. Úpravu vody chlórom nariadil podľa neho mestský hygienik v roku 1954 v čase, keď bola dlhotrvajúca povodeň. Ako tiež uviedol, dnes chlórujeme vodu len z titulu legislatívnych povinnosti a aj to v minimálnom rozsahu. Prvú elektrickú čerpaciu stanicu spolu so štôlňou na tomto teritóriu spustili podľa Heliu do prevádzky v roku 1912. Vodu pritom dodávala do prvého pásma bratislavského vodovodu. Dnes je podľa neho v bratislavskom vodovode šesť takýchto pásiem. Helia tiež poukázal na to, že všetky zariadenia v objekte, teda okná, dvere, schodištia aj oceľové konštrukcie v tuneli, sú pôvodné. Počas opravy vymeníme len ozaj zodrané a koróziou zničené časti. Ostatné chceme nechať v pôvodnom stave," dodal. Okrem pôvodnej v súčasnosti nefunkčnej studne sa v areáli nachádza aj 13 širokopriemerných studní s priemerom štyri až päť metrov a 33 vŕtaných studní s priemerom od 820 do 1020 milimetrov.
