Petržalka v Ríši

Denník Slovenská politika o poslednej petržalskej nedeli píše: „I tí, ktorí len zriedkakedy tmolili sa Petržalkou, zašli si v túto nedeľu na tamtú stranu Dunaja, s ktorou sa chceli rozlúčiť. Bolo nás veru hodne takých, ktorí hoci so zatrpknutým srdcom, ale preca neodpustili si túto rozlúčku. Štefánikov most oživený ako málokedy, časť pre peších nabitá ľuďmi, ktorých kroky smerujú do Petržalky. Priestor pre povozy sa hmýri uháňajúcimi autami, vozmi a vozíkmi, lebo je mnoho tých, ktorí chcú s Petržalky preč. Bolo už vidieť, že mladá, lepšie povedané detská Petržalka sa nachodí v tranzu nadšenia. Všetky deti do 15 rokov sa honosili na kabátoch s hákovými krížami a drzo sa na nás dívali, ak ste sa ešte v nedeľu – deň pred príchodom „spasiteľa“ – opovážili túlať sa Petržalkou s čsl. trikolórou na prsiach ako povedzme ja s bratom. Jeden taký krpec v bielych pančuchách mi cekol medzi oči, vraj 'Posledný deň!' Tamto vidím obchod. Baťa zanechal po sebe iba zdrapy papieru a škatúľ. Škoda! Mal nechať pre tých čo prídu sopár párov obuvi, aby videli, aký je rozdiel medzi obuvou z ozajstnej kože a z kože umelej. Škoda, že Baťa na túto propagáciu nepamätal“.