V lesoparku navrhujú bufety a koliby

Podľa riešiteľov urbanistickej štúdie supluje lesopark v Bratislave parky.Les tvorí 91 percentverejnej zelene mesta.

BRATISLAVA. Mesto dalo vypracovať urbanistickú štúdiu malokarpatskej časti bratislavského lesoparku. Má byť podkladom na rozvoj rekreačnej oblasti a občania ju môžu písomne pripomienkovať do 15. októbra na adrese magistrátu.

Lesopark zasahuje do viacerých mestských častí Rača, Vajnory, Lamač, Záhorská Bystrica, Nové Mesto a je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Dominantným vlastníkom pozemkov je mesto, ďalšími sú cirkev, urbár a právnické a fyzické osoby.

Prepojenie trás a chodníkov

Autorka štúdie Eva Hledíková zo spoločnosti Aurex hovorí, že najdôležitejšie bolo vyriešiť rekreačný pohyb a rekreačnú vybavenosť v lesoparku. Ďalej označiť, upraviť a doplniť turistické, cyklistické a jazdecké chodníky, nadviazať ich na záchytné vstupné body do lesoparku a vytvoriť ich pokračovanie aj ďalej do mesta.

„Treba prepojiť chodníky tak, aby trasy nadväzovali a neboli rozbité na úseky. Dôležité je, aby tieto trasy boli aspoň vytýčené, lebo by sa na ich vytvorenie mali rezervovať pozemky,“ hovorí Hledíková.

Zvýrazniť vstupné body

Rovnaký problém však už roky nevie vyriešiť Bratislava s cyklistickými chodníkmi v meste. Síce existuje koncepcia prepojenia trás, ale nie sú vybudované. Napríklad v smere z Petržalky sa dostanete za Nový most, ale tu sa trasa končí a za pešou zónou v historickom jadre ďalej nepokračuje. Prepojený s mestom je napríklad aj Devín.

Podľa štúdie by sa miesta, ktoré sú dnes nástupnými bodmi do lesoparku v rôznych mestských častiach, ale vedia o nich len domáci, mali označiť, zvýrazniť a doplniť drobným rekreačným mobiliárom. „Lavička a informačný hríbik, niekde drevená besiedka, nič viac,“ hovorí Hledíková.

Kone do lesa

„Navrhli sme viesť severnou časťou lesoparku jednu priečnu jazdeckú trasu cez Karpaty, aby sa dalo prejsť územím. A zakreslili sme trasy, ktoré používa či už jazdecká polícia, alebo športové oddiely. Trasy však treba po diskusii konkrétne vytypovať, musia mať aj iný povrch ako cyklo či turistické chodníky. Viem, že sú na to aj negatívne ohlasy, ale na druhej strane aj kone do lesa patria.“

Nie je však lesopark preplnený? „Je pravda, že sú lesoparky, v ktorých nie je nič, ani smetný kôš,“ Hovorí Hledíková. Na druhej strane podľa nej lesopark v Bratislave supluje parky, lebo les tvorí 91 percent verejnej zelene mesta. „Preto v okrajovom rekreačnom pásme potrebujeme aj turistické bufety, koliby, prírodné ihriská. Štúdia ich však navrhuje urobiť v už existujúcich a zväčša schátraných objektoch.

V Hornej Mlynskej doline pridáva polyfunkčný objekt pred Červeným mostom – malo by tu byť parkovisko a reštaurácia, rekreačné služby.

Na Partizánskej lúke navrhuje kolibu. Tiež obnovu Rybárskej reštaurácie a záhradnú reštauráciu na Železnej studničke. Obnovená by podľa návrhu mala byť aj reštaurácia na Snežienke. „Na Kolibe sme navrhli záhradnú reštauráciu a pridali jeden bufet,“ hovorí Hledíková. Tu štúdia navrhuje vytvoriť „zálivy“ – oddychové plochy po kraji cesty, v ktorých by mali byť rovnaké bufety a poza ne by mal ísť cyklochodník.

Umiestnením bufetov a záhradných reštaurácií chceli riešiť aj hygienické zariadenia v lesoparku.

Služby pre všetkých

Všetky koliby a reštaurácie v lesoparku by mali mať podľa štúdie záhradný charakter. Záhradné reštaurácie pre širšie vrstvy však boli kedysi aj Au Cafe, hostinec Leberfinger či U Albrechta a po obnove sa z nich stali luxusné podniky.

„Zaregulovali sme to tak, aby išlo o reštaurácie pre bežných klientov. Je už na meste a súkromných investoroch, či tento charakter zostane zachovaný. Historicky sa totiž na Železnej studničke stretávali rôzne vrstvy – továrnici, mešťanostovia, sluhovia aj slúžky a prestravovať sa tu mohol každý.“

Železná studnička

Na začiatku Železnej studničky navrhuje štúdia „otvorenie“ Vydrice. Treba ju vyčistiť, zviditeľniť, upraviť brehy a pozdĺž potoka už od zastávky Patrónka urobiť obojstranný turistický chodník a mostíky. „Tiež treba vyčistiť celé územie za Pamiatkovým ústavom, kde zostali ruiny, je tu množstvo odpadu a územie je zdevastované a nevyužité,“ hovorí Hledíková.

Patrónka je jedným z najdôležitejších nástupných bodov do lesoparku. Tu by sa mal podľa štúdie zmeniť aj vzhľad zastávok MHD a pribudnúť väčší prístrešok prímestskej autobusovej dopravy.

Na Železnej studničke by mali ešte obnoviť labutí pavilónik a pridať reštauráciu. Labutí pavilónik tvorila krytá verandovitá konštrukcia, jej súčasťou bol tanečný parket. Záhradná reštaurácia by mala byť na mieste kde kedysi stál kúpeľný dom. „Je to miesto, kde veľa ľudí končí výlet alebo sa sem vyvezú a trávia tu deň. Tiež sa tu stretávajú trampovia, preto sme za kaplnkou navrhli drevené prístrešky a skautské sedenia s ohniskami.“