O tom, ktoré stavby v ňom budú, sa rozhodne v najbližších mesiacoch. Už teraz je jasné, čo tento dokument zmení. Nič. Pamätihodnosti totiž nie sú chránené.
Z kefárne, gumonky, pekáča ani ďalších známych stavieb sa nestanú zmodernizované zaujímavé priestory, ktoré by kontrastovali so súčasnou zástavbou.
Samospráva ich dovolila a dovolí zbúrať, rovnako ako dovolila a dovolí postaviť kolosy zamerané na to, aby sa čo najlepšie využila a speňažila stavebná parcela.
Keď zbúraniu viacerých cenných budov nezabránil fakt, že boli pamiatkami, ako môže iným pomôcť status pamätihodnosti?
Ťažko sa budeme spoliehať na morálku a osvietenosť podnikateľov, ktorým ide v prvom rade a celkom prirodzene o zisk, keď sa samospráva tvári, že sa s ich dravosťou nedá nič robiť.
Ale načo je taká samospráva, ktorá sa len prizerá na pôsobenie trhovej ekonomiky bez obmedzení? Takéto laissez-faire už nie je v móde. Ani vyhováranie sa na rámec zákona.