STARÉ MESTO. Rekonštrukcia Hradu má byť dokončená v roku 2010. Súčasne prebieha archeologický výskum, ktorý robia pracovníci Mestského ústavu ochrany pamiatok. Výkopy sa už robili v renesančnom prejazde, na nádvorí a v tzv. oranžérii.
Rímska dlažba?
Mediálny šum spôsobil nález dlažby na nádvorí. „Vyvolala rozruch, lebo kvalitou pripomína rímsku dlažbu a má v sebe mozaikový motív,“ hovorí Branislav Lesák, vedúci archeologického výskumu z Mestského ústavu ochrany pamiatok. „Ide o zvyšky interiérovej terazzo dlažby – do povrchovej vrstvy sú kladené drobné biele kamienky a medzi ne farebné, vytvárajúce motív rozety. Táto forma dláždenia má antické tradície a štruktúrou je blízka rímskej dlažbe.“ Lesák však zdôrazňuje: „Zatiaľ nemáme žiadne nálezy, ktoré by dlažbu do doby rímskej skutočne zaraďovali.“
Pamiatkari sú teda s datovaním opatrní. „V každom prípade však ide o dôležitý nález, aj keď datovanie zostáva otvorené,“ hovorí Ivo Štassel, riaditeľ ústavu. „V podstate ide o časový interval od doby rímskej až po Veľkú Moravu. Vieme, že dlažba je interiérová, teraz treba nájsť k nej obvodové murivá a pokúsiť sa presne datovať a interpretovať stavbu, ktorej súčasťou je.“
Nález mal vraj šťastie v nešťastí. „Máme dôkazy, že už pri rekonštrukcii v 50. rokoch musela byť dlažba zachytená, ale zostala bez povšimnutia. Našťastie pri prestavbe nebola zničená.“
Podľa pamiatkarov objav dlažby vyvracia domnienky, že v areáli Hradu už nie je čo objaviť.
Podzemná chodba
Najzložitejšia situácia čakala archeológov v oblasti tzv. oranžérie, záhradného pavilónu na severnej strane paláca, ktorý sa kedysi využíval na loptové hry a v zime na uskladňovanie teplomilných rastlín. „Nachádza sa tu viac prekrytých pôdorysov: stará a nová oranžéria, podzemná chodba a zvyšky mosta cez priekopu. Všetky tieto konštrukcie sa krížili a vznikla zložitá situácia, ktorú bolo treba zdokumentovať,“ hovorí Štassel. Napriek tomu z hľadiska nálezov bola jasnejšia, pretože výskumy tu prebehli už v 80. rokoch. Kým staršiu oranžériu postavili priamo na hradnom brale, mladšiu postavili do zásypu priekopy a už nemala pevný podklad. Stála preto na dvoch radoch drevených kolov, preložených drevenými trámami. Na túto konštrukciu sa nanieslo murivo.
Posledným nálezom tu je točité schodisko z prízemia do suterénu a ďalej do podzemnej chodby, ktorá vyúsťuje na dolnej východnej terase Hradu. Chodbu pravdepodobne využívali vojaci na rýchly vstup do Hradu. Po skončení rekonštrukcie ju sprístupnia verejnosti.
Severná terasa
Ďalej výskum pokračuje v súbehu s razením výťahových šácht, výkopom líniových stavieb na nádvorí a v krytej jazdiarni. Najviac sú však pamiatkari zvedaví na výskum severnej terasy. V oblasti medzi Hradom a kasárňami sa celoplošné sondy ešte nerobili, takže nové zaujímavé objavy sú možné.
Preto považujú pamiatkari spoluprácu s projektantom obnovy za pozitívnu a posúvajú mu výsledky výskumu v podrobne spracovanej dokumentácii. Napríklad v prípade renesančného prejazdu pozmenený projekt umožní návštevníkom Hradu vidieť všetky dôležité nálezy.
 Podzemná chodba zo 17. storočia, ktorou sa dalo prejsť priamo z hradného paláca k vodnej cisterne, situovanej na východnej terase. Chodba slúžila v čase nebezpečenstva aj pre presuny vojska. Po rekonštrukcii bude sprístupnená verejnosti. |
 Záber z výskumu renesančného prejazdu, ktorý slúžil ako hlavný vstup do hradného paláca od polovice 16. zhruba do polovice 17. storočia. Múr na snímke dokladá, že po zrušení prejazdu sa priestor predelil priečkami a začal slúžiť iným účelom. |
