Názvy ulíc sa menili, podliehali režimu

BRATISLAVA. Názvy bratislavských ulíc v súčasnosti nepodliehajú žiadnemu režimu. Pred rokom 1989 to bolo inak. Všetky ulice s nevhodným názvom sa po revolúcii museli premenovať.

Názvy ulíc a námestí Bratislavy s tradíciou niekoľkých storočí počas socializmu na štyridsať rokov zmizli z máp. Novovznikajúce ulice, hlavne v Petržalke, dostávali názvy po predstaviteľoch medzinárodného robotníckeho hnutia a proletárskeho internacionalizmu, ktorí sa s Bratislavou nijako neviazali.

„Bratislava bola za socializmu hračkou v rukách politikov a ideológov,“ hovorí Milan Vajda z magistrátu. „Desiatky ulíc a námestí boli v čase po februári 1948 premenované systémom, ktorý nemal s nejakým demokratickým hlasovaním nič spoločné.“

Zatiaľ posledný proces veľkého premenovávania ulíc prebehol v rokoch 1991 až 1993. Odvtedy sa už verejné priestran­stvá v Bratislave len pomenovávajú.

Mohlo byť aj Hitlerovo

Jedno z prvých rozhodnutí mestského zastupiteľstva po prvých komunálnych voľbách v roku 1990 bol návrat k pôvodným historickým názvom ulíc a námestí. Mala ho na starosti odborná názvoslovná komisia.

„Zdôrazňujem, že v prípade verejných priestranstiev, ktoré už mali v minulosti iné názvy, sa hľadal taký z bývalých názvov, ktorý by bol aj teraz vhodný,“ hovorí Štefan Holčík, člen komisie a vtedajší viceprimátor. „Nikdy sa nehľadalo nové pomenovanie.“

Nie všetky z pôvodných názvov sú v dnešnej dobe vhodné. „Námestie 4. apríla dostalo späť svoj názov Hlavné námestie, hoci mohlo dostať aj iný zo svojich historických názvov, napríklad Hitlerovo námestie,“ povedal Holčík.

Džentlmenská dohoda

Premenovávanie sa riadilo aj podľa požiadaviek občanov. „Ak si obyvatelia príslušnej ulice neželali zmenu, ako to bolo napríklad na Májkovej ulici, názov sa nemenil,“ vysvetľuje Štefan Holčík. „Ak si naopak želali zmenu, hoci nebola veľmi potrebná, názov sa zmenil, tak sa zrušil názov Trieda Laca Novomeského v Karlovej Vsi.“

Mestské zastupiteľstvo po negatívnych skúsenostiach s pomenovaniami po predstaviteľoch rôznych režimov prijalo dohodu, že nepomenuje žiadne verejné priestranstvo po osobe, ktorá nie je aspoň päť až desať rokov po smrti.

Mosty vôbec nebudú pomenovávať podľa osobností, žijúcich ani mŕtvych.

Ďalším pravidlom pomenovávania je, že dva rozličné typy verejných priestranstiev sa nesmú volať rovnako. Napríklad v meste je Štefánikova ulica, preto už nemôže byť aj Štefánikovo námestie.

Výnimkami sú Štúrova ulica, neďaleké Námestie Ľudovíta Štúra a Nobelovo námestie s Nobelovou ulicou v Petržalke. Domáci sú na to zvyknutí, turisti si ich ale často mýlia.

Premenovať ulicu, na ktorej majú ľudia a inštitúcie svoje adresy, je aj emotívna záležitosť a vyžaduje si to aj určité peňažné náklady spojené s vybavením nových dokladov.

Napriek tomu, aké bolo premenovávanie v deväťdesiatych rokoch rozsiahle, neprinieslo negatívne reakcie. Holčík spomína, že občania si síce museli meniť adresy v občianskych preukazoch, ale urobili to radi.

Súhlasí s tým aj Vajda z magistrátu: „Ten proces od roku 1991 do 1993 bol veľký, ale bol v období, keď to Bratislavčania brali pozitívne, keď si začali uvedomovať svoje kultúrne a hmotné historické dedičstvo a začali byť viac hrdí na svoje mesto.“

„Ilegálny“ názov

Mestské zastupiteľstvo sa stretlo aj s prípadom nečakaného svojvoľného pomenovania ulice. Investor jednej z nových budov v lokalite ulíc Žilinská a Štefanovičova vytvoril stavbou novú ulicu a rozhodol sa, že jej názov bude pripomínať Júliusa Satinského, mnohé roky spätého s Bratislavou. Satinský bol vtedy po smrti len pár mesiacov, preto ulica ten názov prijať nemohla. Investor si na budovu namontoval aj tabuľu s názvom ulice, ktorá tam bola niekoľko mesiacov bez schválenia.

Riadny schválený názov ešte nemala. „Bola to taká prekvapujúca situácia, na ktorú mesto nebolo pripravené, ale nebolo nikoho, kto by odtiaľ tú tabuľu odstránil,“ hovorí Vajda.

Satinského nakoniec v meste zhmotnili v podobe jeho sochy na Dunajskej ulici, kde žil. „Investor mal síce dobrý úmysel, ale myslím si, že pán Satinský nebol človek, ktorý by si potrpel na to, aby po ňom bola pomenovaná ulica,“ uzavrel Vajda. Schválený názov je Ulica J. Kronera.

Zaujímavosti

Nové ulice sa pomenovali aj na želanie. Tak to bolo s Ulicou Imricha Karvaša, ktorá vznikla po výstavbe budovy Národnej banky. Karvaš bol slovenský ekonóm, ktorý sa za socializmu netešil veľkému obdivu. Na želanie vznikol aj názov Námestie Eugena Suchoňa pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Je na ňom len jedna adresa – sídlo Slovenskej filharmónie.

Nedávno sa pomenoval aj priestor pred parlamentom ako Námestie Alexandra Dubčeka. V 90. rokoch sa viedli diskusie, či porušiť džentlmenskú dohodu zastupiteľstva a pomenovať priestor po osobnosti krátko po jej smrti. Na pomenovanie si námestie nakoniec muselo poč­kať.

Stretneme sa pod Novým mostom

Keď prijali nové názvy aj mosty, premenovávaniesa skončilo.

Poslednými verejnými priestranstvami, ktoré sa v meste premenovali, boli mosty. „Veľa ľudí stále volá Nový most Most SNP, pritom paradoxne celá moja generácia vtedy hovorievala: stretneme sa pod novým mostom, a nie pod Mostom SNP,“ spomína Milan Vajda z magistrátu.

Člen komisie Štefan Holčík hovorí, že názov Most Slovenského národného povstania bol príliš komplikovaný a prakticky nepreložiteľný do cudzích rečí.

„Názov mosta má byť krátky a výstižný, najmä preložiteľný,“ vysvetľuje. „Nový most v Paríži má už niekoľko storočí, a stále sa volá Nový.“ Most Červenej armády mohli pomenovať podľa pôvodných názvov Most Františka Jozefa či Štefánikov most, ale názov Starý most je výstižnejší. Z Mosta hrdinov Dukly sa stal Prístavný – vedie ponad prístav. Bývalý Most mládeže sa teraz volá Lafranconi. „V slangu ľudia stále hovoria: budem na Lafranconi. Znamená to v lokalite FTVŠ,“ vysvetľuje Vajda. Holčík však pripomína, že správne sa most má volať Lanfranconi podľa talianskeho inžiniera pôsobiaceho v Bratislave.

V roku 1993 sa premenovávanie skončilo. Most Apollo ho bol ušetrený, otvorili ho až v roku 2005. Pracovný názov bol most Košická, pretože vychádza z tejto ulice. „Viedli sa vášnivé diskusie občanov, ktorí chceli most pomenovať podľa Murgaša, vynálezcu bezdrôtovej telegrafie. Ten však v Bratislave nikdy nepôsobil okrem dvoch rokov štúdia a zastupiteľstvo nechcelo pomenovať most podľa osobnosti,“ hovorí Vajda. Nakoniec dostal aj tento most názov podľa miesta, kde stojí. Na ružinovskej strane bola kedysi rafinéria Apollo pomenovaná podľa boha Apolóna.

(azs)

Petržalské špecifiká

Ulice najväčšieho sídliska na Slovensku sa už nevo­la­jú podľa sovietskycha iných komunistov.

Petržalka bola stále vo výstavbe a všetky nové ulice sa pomenovali podľa komunistov zo Sovietskeho zväzu a spriatelených komunistických krajín.

Celkovo v Petržalke premenovali 54 ulíc a dve námestia. Systém, ktorým sa premenovávanie riadilo, jasne vidno. Skupina ulíc je pomenovaná podľa slovenských hradov a zámkov, nájdeme tu Budatínsku, Strečniansku, Znievsku či Krásnohorskú.

Ďalšia skupina okolo Nobelovho námestia nesie názvy zasa podľa laureátov Nobelovej ceny, napríklad Einsteinova a M. C. Sklodowskej. Ulice okolo Muchovho námestia podľa secesného maliara Alfonsa Muchu sa volajú ako českí umelci, ktorí súvisia so Slovenskom.

Nové ulice vznikajú stále. „V tomto roku sme zaregistrovali jeden návrh na nové pomenovanie ulice v Petržalke podľa amerického prezidenta Ronalda Reagana,“ povedal petržalský hovorca Ľubomír Andrassy. S návrhom prišlo občianske združenie.

K novším názvom patrí aj Námestie Jána Pavla II. na počesť jeho návštevy v Bratislave v roku 2003.

Autor: Adriana Zsigová © SME