BRATISLAVA. Keď sa v meste začali objavovať prví bezdomovci, vyvolávali súcit, ale i nepochopenie, ako sa do takej situácie mohli dostať.
Teraz je bezdomovcov všade plno. Vidno ich už nielen v centre, ale aj v okrajových častiach, kam ich kedysi nasilu vyvážala polícia. Stali sa niečím, čo ľudia nechcú vidieť, často na nich reagujú s odporom. Pre veľkú časť spoločnosti sa synonymom bezdomovectva stala skupina zapáchajúcich opilcov, ktorí rušia, obťažujú. Taká je však len najviditeľnejšia skupina – ťažko závislí od alkoholu.
Ľudí bez domova je viac
V poslednej dobe však pribúda bezdomovcov, ktorí skôr vyhľadávajú odľahlejšie miesta – záhradkárske osady, opustené budovy. Sandra Tordová z občianskeho združenia Proti prúdu hovorí, že sú cez deň menej viditeľní, pracujú na brigádach.
„Mnohí uprednostňujú samotu aj preto, že sa hanbia za svoju situáciu či trpia depresiami. Na druhej strane je prístup k teplu a bezpečnosť dôvod, prečo sa zas mnohí cez deň pohybujú na frekventovanejších miestach.“ K tým najvyhľadávanejším, kde združenie aj smeruje terénnu prácu, patria obchodné centrá a železničné stanice.
Snahu polície vyvážať bezdomovcov z centra Tordová považuje za neakceptovateľné zastieranie problému. „Každé hlavné mesto musí čeliť najväčšiemu počtu bezdomovcov. Prichádzajú za možnosťami, za prácou. Tí, ktorí zlyhajú, často končia na ulici. Radšej, ako by s hanbou prišli domov.“
Mesto im poskytuje anonymitu. Nemusia čeliť hanbe, že známi vidia, ako dopadli.
Kto žije na ulici
„Podľa našich prieskumov je nadpolovičná väčšina našich klientov z Bratislavy.“ Najviac je ľudí stredného a staršieho veku – 40- až 60-ročných. Veľakrát ale vyzerajú starší, ako sú. Častejšie ostanú na ulici muži, len asi 20 percent tvoria ženy.
„Domnievam sa, že keď sa mladší ľudia ocitnú v krízovej situácii, majú viac životnej energie popasovať sa s tým. Ľahšie sa zaradia do dnešného prúdu ako tí, ktorí prežili veľkú časť života za totality,“ hovorí Tordová. Aj zamestnávatelia majú o mladších väčší záujem.
Druhá generácia
„Z našich skúseností vyplýva, že na ulici rastie počet detí a rodín, ktoré nedokážu utiahnuť nájomné.“ Tordová hovorí dokonca o druhej generácii bezdomovcov, ktorí sa bezdomovcami už rodia.
Pri takomto živote ich drží aj zvyk a strata dôvery, že človek sám môže svoju situáciu zlepšiť. Najviac času zaberajú aktuálne problémy – kde sa najesť, kde spať. Na dlhodobé plány neostáva energia. „Platí, že čím dlhšie bez domova, tým je návrat ťažší. Cieľom je čo najviac skrátiť pobyt na ulici a zachytiť človeka čo najskôr.“
Domov pri Tescu
Kamenné námestie v centre Bratislavy je kamenným divadlom, ktoré denne ponúka rovnaký repertoár – scény zo života bezdomovcov.
„Sú len otravní, už som si zvykla,“ hovorí predavačka v jednom zo stánkov za Tescom. „Chodí sem dosť policajtov. Nadlho ich neodoženú, ale aspoň nerobia taký virvar ako inde.“ Hlučné skupinky sú skôr výnimkou.
V priebehu celého dňa sa v okolí obchodného domu objavujú hlavne starší muži v špinavých šatách. Takmer nikoho už neprekvapí pohľad na zanedbaného pána, ktorý zaspal v betónovom kvetináči. Ďalší, obklopení igelitkami, skrývajú sa za stánkami a popíjajú lacné víno.
Niektorí sa od ľudí s plnými nákupnými taškami snažia vymámiť pár drobných. Iní sedia osamote, pohrúžení do seba.
(dagu)
Pri Miletičovej sa spieva aj umiera
„Jáááj! Taký som néééštastnýýý!“ narieka muž usadený na zemi pri jednom z vchodov na trh. Vyzerá postarší, ale ruku do ohňa za to nedáte. Možno je len zanedbaný a životom unavený. Narozdiel od mnohých iných bezdomovcov však vie dojať – srdcervúco hrá na ústnej harmonike a k tomu spieva. „Prečo ste nešťastný? Ste hladný? Smädný?“ pýta sa okoloidúca pani. „Ááále, krásná paní, vééélice som néééštastný, lebo som vééélice zamilúúúvaný!“ A opäť spustí tú svoju melancholickú.
Bezdomovci sa pri trhu na Miletičovej majú dobre. Počas dňa sa obšmietajú okolo stánkov, predavači ich už poznajú a za drobné služby im čo-to dajú. Málokedy však chcú jedlo, preto aj pomáhajú upratovať najmä okolo stánkov, kde sa čapuje.
Pri trhu sú dva parčíky – jeden pri križovatke Miletičova – Záhradnícka, druhý medzi ulicami Záhradnícka a Ružová dolina. Väčší problém s bezdomovcami majú obyvatelia domov pri druhom parčíku.
„Moje deti tu predminulú zimu našli v kríkoch zmrznutého bezdomovca,“ hovorí jeden z nich. „Boli dosť vydesené, nahovorili sme im, že len spal. Bezdomovcov sa boja, na električku do školy chodia okľukou.“
Bezdomovci obsadzujú lavičky v parku i pri domoch, z kríkov pri vchodoch si robia WC, takže ľudia si idúcky domov zapchávajú nos. Niekoľkokrát za noc ich bezdomovci budia krikom, hádkami, bitkami, búchaním kontajnerov. „Bývame na prízemí. Keď si taký podpitý bezdomovec ľahne na lavičku pod náš balkón, máme ho s manželkou prakticky v posteli. Vykrikuje, nadáva, fajčí. Volávali sme policajtov, ale nemalo to zmysel. Len ich skontrolovali a požiadali, aby odišli. Na to sa však, samozrejme, vykašľali.“
(mi)
Tam, kde kontrolujú zahraniční policajti
Dlhovlasý usmievavý muž nás pozýva na návštevu. „Za hodinku sme tam, bývam pri hranici.“ Lesíky pri Dunaji bezdomovci obľubujú, najmä v lete. V kríkoch blízko parkoviska pri Inchebe mávali toho roku aj prístrešok, pri ohni si na šnúre sušievali bielizeň.
„Na zimu sa sťahujem do bunkrov,“ vraví bezdomovec Jožo. „Voda mi tam nezamrzne. Policajti k nám chodia aj naši, aj zahraniční,“ smeje sa. „No keď vidia naše karpavé oči, keď nás zobudia, nechajú nás tam.“ Jožo si vezie do bunkra vodu, tá mu tam vraj chýba.
„Ak odstránime jeden z útulkov na jednom mieste, znamená to vznik nového v inej časti Petržalky či hlavného mesta,“ povedal Ľubomír Andrassy, hovorca Petržalky. „Na riešení problému s bezdomovcami spolupracujeme s neziskovými organizáciami.“
Okrem lesíkov sú vyhľadávané aj zastrčené výklenky pri panelákoch.
(lut)
Zohrejú sa v električke
„Poďme radšej do prvého vozňa,“ vraví mladík svojej priateľke, keď sa spolu so mnou tlačia do dverí električky. „Do prvého chodia menej.“ Šli sme do prvého, no boli aj tam. Mladík si hneď začal zapchávať nos.
S chladnejším počasím získavajú vozidlá hromadnej dopravy nových pasažierov. Bezdomovcom je zima, hľadajú možnosti, ako sa zohriať. Často sa vozia z konečnej na konečnú, chcú si v teple pospať. Aróma či zabudnutá igelitka vo vozidlách to potvrdzujú. „Mali by ich vyhodiť,“ vraví nahnevaný pán v baretke ukazujúc na mužov v špinavých šatách. „Smrdí to tu, zazvoním šoférovi.“
Jeden z bezdomovcov odpovie len zašušťaním igelitky, v ktorej niečo hľadá. Vedľa neho pospáva druhý, hlava mu padá smerom do uličky. Pri zastavení električky sa zosunie na zem. Dvaja z cestujúcich ho s opovrhnutím prekročia, iní krútia hlavou. Bezdomovec sa preberie a vylezie na pôvodné miesto.
Šofér, revízor aj dispečer majú právo vyhodiť takéhoto pasažiera. „Ak porušuje poriadok alebo znečisťuje dopravný prostriedok. A to aj vtedy, keď má platný cestovný lístok,“ povedal hovorca dopravného podniku Peter Kavecký. „Horšie je to, keď sú títo cestujúci agresívni.“
Pre zvýšenie bezpečnosti cestujúcich a vodičov bola zriadená samostatná motorová policajná hliadka, ktorú môže v prípade potreby šofér zavolať.
(lut)
 Z lesíka pri Dunaji sa niektorí bezdomovci na zimu presúvajú do bunkrov. FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ |
 Okolo Tesca sa bezdomovci potulujú celý deň. FOTO SME – OLIVER FILAN |
 Zastávky MHD sú pre bezdomovcov častým prístreškom, pred mrazom ich však neochránia. Fotografia je zo 16. januára 2006, v tú zimu zamrzlo v meste 16 bezdomovcov. FOTO SME – MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
