BRATISLAVA. Zníženie počtu mestských a miestnych poslancov v Bratislave je jedným zo zásadných samosprávnych zmien návrhu novely zákona o hlavnom meste SR. Do Národnej rady (NR) SR ho 20. augusta predložila skupina parlamentných koaličných poslancov Ján Zvonár, Rafael Rafaj a Viliam Jasaň a je zaradený na schôdzu NR SR, ktorá sa začne 9. septembra.
V návrhu novely je zníženie počtu poslancov mestského zastupiteľstva z 80 na 45. Aj keď s týmto súhlasia starostovia mestských častí (MČ) i primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský, stále sa vyskytujú rozdielne názory na početné zastúpenie jednotlivých 17 MČ. Presvedčilo o tom aj mimoriadne mestské zastupiteľstvo 4. septembra.
Poslanec Pavol Baxa upozornil, že zastúpením všetkých MČ v mestskom zastupiteľstve sa dosiahne výrazný nepomer v jeho celkovom rozložení. Pretože sú veľké rozdiely v počte obyvateľov jednotlivých MČ a zvýši sa počet poslancov z malých MČ.
"Volebný hlas Petržalčana bude znevýhodnený pred hlasom Devínčana, ktorých je oveľa menej," konštatoval Baxa. Aj podľa Milana Ftáčnika sú nedoriešené počty poslancov, ale keďže sa ich množstvo znižovalo v rôznych slovenských mestách, je potrebné to urobiť aj v Bratislave. Viera Kimerlingová kritizovala chýbajúce kvalifikované finančné kalkulácie v predloženej novele.
"Úspory zo zníženia počtu poslancov je populistické konštatovanie," uviedla poslankyňa. Primátor Ďurkovský pripúšťa, že absolútna spokojnosť nikdy nebude. Oceňuje však konsenzus v dohode so starostami na znížení počtu poslancov i na zastúpení všetkých MČ v mestskom parlamente.
Návrh novely predpokladá zníženie zastupiteľstiev aj v MČ, čo je rozdelené podľa počtu občanov. MČ s množstvom do 2000 obyvateľov môžu mať päť až sedem poslancov, do 10.000 sedem až deväť, do 30.000 deväť až 15, do 100.000 od 15 do 25 a ešte početnejšie 25 až 35 poslancov.
Pri schválení novely by musela každá MČ zmenšiť svoje zastupiteľstvo. Teraz je v nich celkove 391 poslancov a podľa tohto návrhu ich bude 179 až 267.
Najväčšia MČ Petržalka zníži 40 poslancov na 25 35, ešte viac ich počet klesne v Novom Meste zo 40 na 15 25 a v Starom Meste z 37 tiež na 15 25. O vyše polovicu sa zmenší zastupiteľstvo Rače z 33 na deväť 15 členov. Rovnaký počet budú mať Podunajské Biskupice, kde je teraz 31 poslancov, Devínska Nová Ves (24) a Vrakuňa (21).
Približne rovnaké veľké MČ Dúbravka, Karlova Ves a Ružinov znížia svojich poslancov z 31 na 15 25. Sedem až deväťčlenné zastupiteľstva budú v Lamači, kde je teraz 13 poslancov, Vajnoroch (11), Záhorskej Bystrici a Rusovciach, kde majú po deväť. Najmenšie MČ si zvolia päť až sedem zástupcov Jarovce, ktoré ich majú 12, Čunovo a Devín znížia stav z terajších deviatich poslancov.
Návrh novely má tiež zmierniť koncepčné nedostatky terajšej zákonnej úpravy v oblasti majetku, financovania výkonu územnej samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy. K základným nedostatkom platného zákona patrí najmä nevhodná úprava rozdeleného vlastníctva medzi obe úrovne samosprávy ako samostatných vlastníkov a z toho vyplývajúce problémy pri správe a prevodoch majetku. Vo finančných vzťahoch sú problémy v oblasti vlastných príjmov i v dotáciách a podielov na výnosoch daní.
Okrem samosprávnych vzťahov novela rieši postavenie Bratislavy ako hlavného mesta SR. Obsahom návrhu je vyjadriť v zákone, že Bratislava je sídlom aj prezidenta SR, podrobnejšie upraviť plnenie funkcií Bratislavy ako hlavného mesta SR a na to ustanoviť povinnosť vyčleniť v štátnom rozpočte prostriedky na ich zabezpečovanie ako sídla vrcholných štátnych orgánov a diplomatického zboru, tiež politického, kultúrneho, spoločenského a ekonomického centra Slovenska.
Platný zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave bol päťkrát čiastkovo novelizovaný. Od jeho účinnosti v roku 1990 bolo niekoľko pokusov radikálne ho zmeniť a dva nahradiť ho úplne novým zákonom. Všetky tieto pokusy stroskotali na zásadnej nezhode predstaviteľov oboch úrovní samosprávy Bratislavy. Navrhovaná novela zákona je kompromisným výsledkom, ktorý sa dosiahol 11. júla 2008 po dlhodobých intenzívnych rokovaniach medzi starostami MČ a primátorom.
Návrh bol prerokovaný 3. júla v mestskom zastupiteľstve, v jeho legislatívno-právnej komisii a v čase od 15. júna do 8. júla aj v niektorých zastupiteľstvách MČ. Jeho záverečnú podobu ešte malo schváliť mestské zastupiteľstvo po prerokovaní pripomienok legislatívno-právnej komisii. To sa nestalo, pretože v úvode spomínaná skupina parlamentných poslancov ho iniciatívne skôr predložila do NR SR. Preto mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že sa týmto zákonom bude zaoberať v októbri a prípadné zmeny uplatní v NR SR hromadnou pripomienkou.
