BRATISLAVA. Pri spomienke na korunováciu kráľa z 1. júla 1618 nechýbali dobové kostýmy, bubeníci, vojaci s historickými zbraňami a slávnostná nálada.
Tohtoročné korunovačné slávnosti boli v Bratislave v poradí šieste, Ferdinanda II. stvárnil herec Maroš Kramár. K početnému sprievodu sa v meste neváhali skandovaním pripojiť ani fanúšikovia zo Severného Írska, ktorí prišli podporiť svojich futbalistov na večerný zápas proti Slovákom.
Okrem samotnej korunovácie na Hlavnom námestí musel panovník na neďalekom Hviezdoslavovom námestí skladať korunovačnú prísahu. S mečom v ruke na koni sľuboval svojim "poddaným", že bude robiť všetko pre spoločné dobro ľudu.
S Ferdinandom II. sa ale spájajú najmä pohnuté časy plné vojen a náboženských konfliktov. Jeho vládnutie sprevádzala tridsaťročná vojna, v ktorej katolícky monarcha bojoval proti protestantským štátom. Kráľ bol okrem toho zodpovedný za potlačenie českého stavovského povstania a známu hromadnú popravu v Prahe, ktorej obeťou sa stal aj rektor Karlovej Univerzity a lekár Ján Jesenius.
"Hľadali sme spôsob, ako priblížiť obyvateľom Bratislavy, čím bol Ferdinand II. zaujímavý. Preto sme pripravili prierez bojových techník tridsaťročnej vojny a priblížime, ako vyzerala staromestská poprava," povedal ČTK Miroslav Vetrík z občianskeho združenia Korunovačná Bratislava.
Bratislava sa stala korunovačným mestom po víťazstve Turkov v bitke pri Moháči, keď sa veľká časť Uhorska vrátane Budína dostala pod Osmanskú ríšu. Posledná korunovácia uhorského kráľa bola v Bratislave v roku 1830, hoci voľakedajšie hlavné mesto Uhorska Budín bolo oslobodené spod tureckej nadvlády už v roku 1686.
