RUŽINOV. Gumonku investori zbúrali aj s časťou, ktorá mala byť pamiatkovo chránená. To sa vraj nemá stať v prípade dvoch budov Cvernovky – zachovaná má byť ružová budova na Trnavskom mýte aj hlavná budova v areáli na Páričkovej.
Na tú druhú pred pár dňami upozornila výstava výtvarníkov. Trvala však len týždeň. „Všetko sme si zaplatili a urobili sami, museli sme výstavu aj strážiť, takže sme tu spali,“ hovorí Miro Gábriš, jeden z výtvarníkov, ktorí majú v Cvernovke prenajatý ateliér.
„Pracujeme tu už asi štyri roky, všimli sme si inzerát s ponukou na prenájom. Sú to bojové podmienky, ide o skladové priestory, kde sa nekúri. V zime je tu zima, v lete teplo, ale sme radi, že ich máme. Záujem o ne majú zväčša študenti, ktorí ukončili školu – výtvarníci, dizajnéri. Platíme 1500 korún za štvorcový meter, “ hovorí Gábriš.
Dodáva, že prísľub od majiteľov majú umelci ešte asi na tri roky. Potom by sa mala začať prestavba interiérov budovy. Ostatné stavby v areáli plánuje investor zbúrať.
Byty pre umelcov
„Časť objektu Cvernovky, ktorá je technickou pamiatkou, zachováme a vybudujeme v nej loftové byty,“ hovorí manažérka spoločnosti Sekyra Group Adriana Ferjancová. To, že majiteľ poskytol priestory pre mladých umelcov, podľa nej nie je dočasným riešením. „Okrem bytov vytvoríme aj niečo, čo pracovne nazývame centrom moderného umenia.“
To podľa Ferjancovej zapadá do koncepcie loftových bytov, ktoré sú populárne najmä medzi umelcami: „V loftoch budú môcť umelci bývať a vedľa aj pracovať. Maliari, sochári, dizajnéri – proste moderné umenie.“
Miro Gábriš hovorí, že žiaden z umelcov, ktorí tu v súčasnosti pracujú, nebude mať peniaze na loftový byt a ateliér v zrekonštruovanej budove. „Niektorí majú problém platiť nájom aj teraz, skôr by som to nazval undergroundom. V inej situácii sú asi dizajnové štúdiá, tie sa tu možno udržia. Som však rád, že investor uvažuje o tom, že by tu chcel mať centrum moderného umenia. Priestory sú priam predurčené na galériu, navyše, sme v centre mesta.“
Divadlo a tanec
Veľké miestnosti s vysokými stropmi a veľkými oknami pripomínajú svetové galérie moderného umenia, ako je napríklad Centre Pompidou v Paríži.
Z okien Cvernovky sú zaujímavé pohľady na Bratislavu, napríklad nové výškové budovy, ktoré vyrástli v okolí Nív, a súčasne Hrad a kopce v diaľke.
V jednom z priestorov skúša aj režisér divadla Stoka Blaho Uhlár so svojím aktuálnym súborom. Trikrát tam odohrali aj predstavenie.
Ďalšiu časť majú prenajatú tanečníci. Okrem umelcov je v Cvernovke napríklad aj modelingová agentúra a ako sklady časť využíva jedna z obchodných značiek.
Ružová
továreň
Ružovú budovu Cvernovky v areáli na Trnavskej ceste chce prestavať spoločnosť Immoeast.
Na pozemkoch v bloku medzi ulicami Záhradnícka, Miletičova, Trnavská cesta a Jégeho ulica plánuje postaviť polyfunkčný komplex. V rámci neho má zostať zachovaný skelet hlavného objektu – ružovej budovy starej pradiarne. Nadstavať ju chcú o tri podlažia.
Ostatné objekty plánujú zbúrať a v areáli pristavať dve výškové budovy 34- a 25-poschodovú a dve osemposchodové budovy.
Malo by v nich byť viac ako dvesto bytov a 172 apartmánov. Projekt ráta s vytvorením 543 parkovacích miest.
Prístupová cesta k novému areálu má viesť cez Trnavskú cestu. Investor ju preto navrhuje rozšíriť na tri pruhy na 220-metrovom úseku medzi Miletičovou a Jégeho.
(japa)
 Okolie ružovej Cvernovky sa má zmeniť na obytný súbor. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL |
História
Prvú továreň na nite v Uhorsku dostavali v Bratislave anglickí podnikatelia v roku 1902. Mala osem budov a 580 pracovníkov, z toho takmer 400 žien. Objekt má architektonický štýl charakteristický pre prvorepublikové výrobné stavby.
Výrobnú halu začali pred siedmimi rokmi, práce však nedokončili a posledné prevádzky v halách (za socializmu premenovaných na Závody MDŽ) sa skončili na jar 2004.
