Mystické miesta patriak histórii mesta a odvíjasa od nich veľa legiend.
BRATISLAVA. Tento víkend Bratislava po storočiach zažije v rámci korunovačných slávností popravu. To, čo nám v 21. storočí môže pripadať ako zvrátené divadlo, kedysi bývalo v meste veľkou udalosťou. Smrť a mŕtvi sa kedysi v živote mesta vnímali inak. A mnohé pamiatky to dokumentujú.
V dnešnom ponímaní môže byť jednou z najznámejších bratislavských morbídností kostnica. Otvorená pre verejnosť je len raz do roka, a preto sa o nej menej vie. V kaplnke sv. Jakuba pri Starej tržnici sú naukladané lebky a stehenné kosti až tisícov mŕtvych. Ich pozostatky sa sem dávali, keďže cintorín, ktorý tu bol, už nebolo možné rozširovať. Kosti pochádzajú z 12. až 16. storočia.
Upálili ju ako bosorku
Jednou z pamiatok, ktoré pripomínajú temnú minulosť mesta, je reliéf v dlažbe od sochárky Ľudmily Cvengrošovej na Hurbanovom námestí. Upozorňuje na zrejme historicky najznámejšiu bratislavskú verejnú popravu z roku 1602. Na tomto mieste bola na hranici upálená Agáta Tootová-Barnabášová z Podunajských Biskupíc, ktorú odsúdili za bosoráctvo. Podrobila sa inkvizičnému výsluchu, počas ktorého ju mučili. Podľa záznamov priznala, že sa spolčila s diablom.
Mučiareň bola v stredoveku v podzemí Starej radnice. Dodnes tu je múzeum feudálnej justície. Sú v ňom mučiace nástroje, ktoré sa mohli používať pri vypočúvaniach. Ak sa obžalovaný ani po mučení nepriznal, nasledoval tzv. Boží súd – vina alebo nevina sa odvodzovala od toho, či ho ochránila vyššia moc.
Múmia svätca
Bratislava má aj relikvie svätcov. To, kde sa nachádzajú, zväčša vedia iba veriaci. Mumifikované telo sv. Jána Almužníka sa nachádza v Dóme sv. Martina v relikviári. Svätec bol známy tým, že pomáhal chudobným.
V kostole Františkánov sa nachádza telo druhého svätca, sv. Reparáta. V 4. storočí bol horlivým hlásateľom evanjelia v meste Noli pri Neapole, pre jeho vieru a milosrdenstvo k ľuďom iného presvedčenia ho umučili – odsekli mu jazyk a uťali pravú ruku. Reparát je dnes patrónom prenasledovaných a tých, ktorí chcú svoj život zmeniť k lepšiemu.
Relikvie zaujímajú veriacich
Sprievodca Pavel Šimove hovorí, že návštevy relikviárov sú veľmi žiadané turistami, ktorí prichádzajú z prevažne katolíckych krajín. „Takéto miesta patria k histórii mesta a odvíja sa od nich veľa legiend. Zmienka sa dá zaradiť ako doplnok do výkladu, ako obohatenie, pokiaľ je to v kontexte.“
Myslí si, že by sa z takýchto kurióznych pamiatok dala pripraviť samostatná prehliadka. „Máme takú úžasne bohatú históriu, a tá sa nikdy neskladá len zo svetlých stránok. Preto sa dá ísť aj po takýchto temných, mysterióznych miestach. Hoci som takú prehliadku ešte nikdy nerobil.“
Kaplnka
l Objavili ju náhodou v 90. rokoch pri výkopových prácach. Pokladá sa za najstaršiu odkrytú stredovekú sakrálnu stavbu na území mesta. Rotundu s kruhovou loďou postavili asi už koncom 11. storočia.
l Rotunda sa nachádzala na cintoríne, ktorý sa rozprestieral medzi Starou tržnicou a Manderlákom. Vedľa bol kostol sv. Vavrinca, ktorý bol farským chrámom predmestia Dunajskej a Špitálskej. Kamenná rotunda bola v hĺbke 3,5 až 4 metre, čo bola vtedajšia úroveň terénu.
l Kostnica slúžila na ukladanie kostí zo zrušených hrobov. Pri výskume sa našla v rotunde minca – viedenský fenig, datuje výstavbu na zač. 13. storočia.
l Pre verejnosť je kostnica otvorená len počas dňa otvorených dní samosprávy koncom apríla. Vtedy si ju prezrú tisíce ľudí.
l Exkurzia skupiny sa dá vybaviť v Mestskom ústave ochrany pamiatok.
(dot)
 |
 |
Kat kedysi sídlil v dome na Baštovej 7. Ten, ktorý tu stojí dnes, už nie je pôvodný, pripomína ho tabuľka.
FOTO SME – MROSLAVA CIBULKOVÁ
Svätý Reparát je patrónom tých, ktorí potrebujú niečo na svojom živote zmeniť, „opraviť“, ale tiež študentov. Relikviár je voľne prístupný v kostole.
FOTO – FRANTIŠKÁNI
 |
 |
Mnohé z nástrojov na mučenie, ktoré sa používali pri vypočúvaní, bolo možné vidieť v Múzeu feudálnej justície v Starej radnici. Pre rekonštrukciu je však radnica zatvorená.
FOTO SME – PAVOL MAJER
Reliéf na mieste popravy Agáty Tootovej-Barnabášovej má byť pamiatkou na nezmyselný fanatizmus.
FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
