Réžia: Juraj Lehotský. Scenár: Juraj Lehotský, Marek Leščák.
Zuzana si ho už predstavuje. Mohol by mať hnedé vlasy, milý hlas, mohol by byť vyšší. Pustí si Čajkovského a píše si s ním cez internet. Jemne sa pritom usmieva, možno sa s ním čoskoro stretne. Zatiaľ jej ešte nikto nepovedal, že ju má rád. Ale keď ju niekto mať rád bude, určite jej to dá nejako najavo... Neuvidí to, ale bude to vedieť.
Áno, zamilované scény bývajú vo filmoch krásne, ale táto je ešte aj skutočná. Zuzana pristala na to, že bude o svojom hľadaní, čakaní a snívaní rozprávať v dokumentárnom filme. Súhlasili s tým aj Miro a Monika a tak vieme, čo museli mamám nahovoriť, aby mohli byť raz v noci spolu v stane. Elena sa zas s neistou radosťou tešila na svoje dieťa a keď bola na prechádzke, nežne vnímala celý zástup z materskej škôlky. Peter prežil svoj výlet pod morskú hladinu, kým mu priateľka v tichosti štrikovala sveter.
Vyzerá to tak, že nie je nič, čo by chceli pred režisérom Jurajom Lehotským zatajiť, a on si len citlivo vezme to, čo ešte môže. Rešpektuje ich povahu, každodennosť, slovník, fantáziu a využije to aj v krásnej animovanej sekvencii. Rešpektuje tmu, v ktorej žijú a oči, do ktorých sme si nezvykli pozerať. (kk)
Film Juraja Lehotského dostal cenu Medzinárodnej konfederácie artových kín na festivale v Cannes.
Slepé lásky - 3. septembra, FK Za zrkadlom, Rovniankova 3, o 18.09.
