RUŽINOV. Ružinovčania žiadajú, aby samospráva zastavila stavby, ktoré majú vzniknúť neďaleko ich domov. Mestská časť hovorí, že sa chystá zahusťovanie obmedziť. Stavať sa však zatiaľ neprestáva, stavebný úrad medzitým vydáva ďalšie povolenia a rozhodnutia.
Samospráva pripravuje urbanistické štúdie, zonálne plány. Hovorca Maroš Smolec povedal, že zvažujú stavebnú uzáveru na okolie Štrkoveckého jazera a koniec Ružinovskej ulice. Obyvatelia sa už teraz sťažujú, že ubúda zeleň. Doprava je vo viacerých lokalitách na hranici únosnosti.
Mestská časť sa odvoláva na zákonné možnosti. Hovorca Ružinova Maroš Smolec argumentuje, že ak investor má záväzné stanovisko mesta, splní požiadavky inštitúcií a jeho zámer je v súlade s územným plánom, nemá stavebný úrad dôvod výstavbu nepovoliť.
Niekoľko stavieb Ružinov zmrazil, investori to vraj chceli nechať na súd. Ak by mestská časť prehrala, asi by sa stavalo. „Boli tam rôzne dôvody,“ hovorí Smolec. Bytové domy na Exnárovej a Helios na Herlianskej neboli v súlade s pripravovanou reguláciou územia. Na Teslovej bol zase rozpor s územným plánom.“ Niektorí Ružinovčania však tvrdia, že samospráva zmôže viac.
Verejný záujem
Na Smolníckej by sa mal stavať šesť až sedempodlažný bytový dom. Zaberie zelenú plochu, ktorú využívali ľudia zo širšieho okolia. Ešte sa to snažia zvrátiť petíciou. Vyzývajú starostu Slavomíra Drozda, aby zámer v plánovanom rozsahu nepodporil. Drozd už podpísal územné rozhodnutie.
„Investor je vlastníkom pozemku. Má súhlasné stanovisko magistrátu, zámer je v súlade s územným plánom a splnil všetky podmienky stavebného zákona,“ povedal. „Pozemok nie je súčasťou hraníc chystaných územných plánov zón, preto sme nemohli využiť stavebnú uzáveru.“
Pavol Široký z občianskeho združenia Za Matku Zem tvrdí, že zákon umožňuje zastaviť stavbu, ktorá je v rozpore s verejným záujmom.
„Ak obyvatelia prejavia petíciou, že s výstavbou, ktorá sa ich týka, nesúhlasia, dá sa to chápať, že nie je v súlade s verejným záujmom,“ hovorí Široký. Samospráva sa stotožňuje skôr s chápaním verejného záujmu ako ohrozenia života a majetku.
Proti veži
Aj ľudia, ktorí žijú pri bývalom Jadrane, tvrdia, že starosta nemusí vyhovieť investorovi. Zvýšenie veže, súčasti komplexu Retro, na 31 podlaží vraj povoliť nemusí. Pôvodne mala mať 17 podlaží.
Legislatívna nepresnosť umožnila investorovi zvýšiť stavbu až o 82 percent. Zákon, ktorý to dovoľuje o 15 percent, tým neporušil. Zvýšenie vyrátal z celkovej metráže objektov komplexu.
Petičníci na datelinka.sk tvrdia, že zmenu stavby pred dokončením môže úrad povoliť len v odôvodnených prípadoch a nemá sa pritom dať ovplyvniť politickým tlakom.
Smolec tvrdí, že stavebný úrad sa neriadi miestnou politikou, ale zákonom spadá pod štát. „Tento prípad ešte nie je uzavretý, magistrát zatiaľ nevydal záväzné stanovisko.“