BRATISLAVA. O hlavné mesto zvedie v parlamente boj pravica s ľavicou. Minulý týždeň do Národnej rady doručila trojica poslancov Ján Zvonár (Smer), Rafael Rafaj (SNS) a Viliam Jasaň (Smer) návrh zákona o Bratislave. Bez toho, aby sa mesto k nemu vyjadrilo.
O návrhu sa má rokovať na septembrovej schôdzi parlamentu. Jediný spôsob, ako sa mesto môže vyjadriť, je cez pozmeňovacie návrhy. Tie môžu podávať len poslanci.
„Buď bude parlament absolútne ignorovať poslancov Bratislavy, čo by nebolo správne, alebo budú niektoré veci akceptovať,“ povedal Milan Cílek (Občiansky klub), mestský poslanec a námestník primátora. Dodal, že v tomto zložení si parlament môže schváliť, čo chce. „Môžeme robiť len to, že podáme návrhy cez svojho jediného poslanca v parlamente, Martina Kuruca.“
Obídenie mesta sa nepáči ani politológovi Ivanovi Rončákovi. „V slušnej spoločnosti sa to takto nerobí. Zákon o Bratislave je pre hlavné mesto ústavou, nie nejakou technickou normou, ktorá si nevyžaduje rozsiahlu diskusiu.“
Zvonár o návrhu povedal, že zahŕňa všetky pripomienky mesta, okrem počtu bratislavských poslancov. Dnes ich je 80 a má ich byť 45. „Menej by vytvorilo disproporciu,“ hovorí mestský poslanec Ernest Huska (KDH). Potom by sa mohlo stať, že jeden poslanec by zastupoval tisíc obyvateľov a ďalší desaťtisíc. „Bola by to diskriminácia veľkých mestských častí.“ K nim patrí Petržalka, Ružinov a Staré Mesto.
Zvonár, naopak, hovorí, že na to treba mať určitý nadhľad. Argumentuje, že veľký počet poslancov nepriniesol vyššiu mieru demokracie a je to drahé.
Mestské časti majú kompetencie obce, ako to určí štatút. Inak je obcou Bratislava.
Umožňuje previesť majetok mesta v správe mestských častí na ne (týka sa to napríklad materských škôl).
Oficiálne zriaďuje funkciu hlavného architekta.
Bratislava má dostávať dotáciu na plnenie funkcií hlavného mesta.
Autor: dot, joč
