Bratislava 24. augusta (TASR) - V Dóme svätého Martina v Bratislave, ktorý sa tento rok stal katedrálnym chrámom novozriadenej Bratislavskej arcidiecézy, otvoril nedávno arcibiskup Stanislav Zvolenský za účasti predstaviteľov SR, hlavného mesta Bratislavy a ďalších hostí vzácnu Klenotnicu.
Nachádza sa v ľavej zadnej časti chrámu a návštevníci tam môžu vidieť skvosty, ktoré sa nazbierali za viac ako 555 rokov existencie katedrály a majú vysokú umeleckú, historickú a kultúrnu hodnotu. Medzi najvzácnejšie pamiatky patrí 109 centimetrov vysoká gotická monštrancia a celý rad bohoslužobných predmetov vrátane kalichov, ďalej sú to biskupské berly, relikviáre, bohoslužobné rúcha, mitry či pontifikálne črievice zdobené bohatou ručnou výšivkou. Sú tam aj vzácne maliarske diela, napríklad gotické tabuľové maľby pochádzajúce z obdobia okolo roku 1480.
Katedrála sv. Martina ponúka okrem nedávno otvorenej Klenotnice aj iné vzácne pamiatky. Známa je socha sv. Martina na koni, ktorá bola pôvodne na hlavnom oltári a dnes sa nachádza v rohu južnej lode chrámu. Toto barokové dielo vytvoril v roku 1735 Georg Raphael Donner (1693-1741).
Majster Georg Raphael Donner je autorom aj ďalšieho skvostu Katedrály sv. Martina - barokovej Kaplnky sv. Jána Almužníka (alexandrijského patriarchu), kde je uložená Najsvätejšia oltárna sviatosť. V tejto kaplnke sa nachádza zamrežovaná strieborná sklenená rakva s ostatkami sv. Jána Almužníka. V pravej časti kaplnky je socha arcibiskupa Imricha Esterházyho, ktorý vyjadruje večnú úctu Kristovi vo svätostánku aj ostatkom sv. Jána Almužníka. Samotný arcibiskup Esterházy je pochovaný v krypte pod podlahou kaplnky.
Ďalšia kaplnka v katedrále je zasvätená sv. Anne a nachádza sa v nej okrem iných pamiatok náhrobok prepošta Juraja Schomberga, kancelára Academie Istropolitana za vlády Mateja Korvína.
Šesť metrov pod podlahou kostola je jediná sprístupnená krypta, rozvetvená do štyroch chodieb, tzv. arcibiskupská krypta. Je tam pochovaný okrem iných osobností aj autor prvého slovenského románu Jozef Ignác Bajza (1754-1836), ktorý bol kanonikom bratislavskej kolegiálnej kapituly.
Pozlátený vrchol veže Katedrály sv. Martina vo výške 85 metrov zdobí zväčšená kópia uhorskej kráľovskej koruny, ktorá pripomína, že v rokoch 1563 až 1830 bol korunovačným chrámom. Korunovali v ňom 11 kráľov a osem kráľovských manželiek. Ako prvý bol korunovaný Maximilián v roku 1563, ako posledný Ferdinand v roku 1830. Známu panovníčku z rodu Habsburgovcov Máriu Teréziu korunovali v roku 1741.
ch ed
