STARÉ MESTO. Pred piatou už električka čakala na zastávke. Tabuľa, kde býva číslo linky a smer jazdy, neurčito hlásila: Bratislava. Električka bola ešte prázdna, napriek tomu, že čas odchodu sa už blížil.
Pri predných dverách diskutovali dvaja páni so zanieteným vodičom. Rozprával im o rôznych typoch starých električiek. Sprievodkyňa v uniforme rozdávala letáčiky o Kultúrnom lete, počas ktorého električka premáva.
Z každého typu jeden kus
„Staré električky sú odstavené v Krasňanoch, máme z nich rôzne typy, z každého jeden exemplár. Všetky sú funkčné,“ povedala sprievodkyňa. „Sú majetkom dopravného podniku,“ odpovedala na otázku, prečo nie sú v múzeu.
Prichádzali najmä ľudia s malými deťmi. „Myslela som si, že bude bez strechy,“ povzdychla si jedna pani sediaca vedľa manžela. „Tuto zvykla byť kabínka pre sprievodcu,“ podotkla sprievodkyňa ukazujúc na prázdne miesto na boku v prednej časti električky. „Na to sa aj ja ešte pamätám,“ odpovedala jej s bázňou cestujúca. Niektorí skonštatovali, že električka nevyzerá tak staro, ako očakávali. „Má štyridsaťdeväť rokov,“ spresnila sprievodkyňa.
Zasahovala polícia
Nakoniec sa zišlo asi pätnásť ľudí. Električka však nemohla vyraziť. Tesne pri koľajisku na kraji cesty parkoval v protismere taxík. „Zavolám naňho odťahovku!“ dušoval sa rozčúlený vodič.
Hneď to aj urobil. „Je to veľmi natesno, nebudem to riskovať, najmä nie s historičákom, môžeme mu zobrať spätné zrkadlo.“
Poriadok prišlo urobiť policajné vozidlo. Električka vyštartovala, taxík tiež. Minuli sa tesne.
Z davu na Kamennom námestí hľadeli začudované tváre. Ľudia nevedeli, čo za linku to prišlo. „Na tú asi nemôžeme nastúpiť,“ váhali niektorí. „Pokračujeme cez Krížnu,“ vysvetľovala sprievodkyňa. Niekoľkí napokon nastúpili.
Trasa ďalej viedla cez Krížnu, Vazovovu a Obchodnú ulicu, tunel, Nábrežie generála Ludvíka Slobodu a cez Námestie Ľudovíta Štúra späť na Jesenského ulicu. Celý okruh trval asi hodinu. Do atrakcie sú zapojené dve vozidlá, jedno z roku 1959, druhé je staršie.
