RUŽINOV. Ak budovu lisovne Gumonky vyhlásia za pamiatku, ropné jazero z čias bombardovania rafinérie Apollo tu bude musieť zostať. Taký je názor samosprávy Ružinova aj investora, ktorý tu chce stavať.
Na mieste dnes už bývalej Gumonky chcú spoločne stavať traja investori, časť továrne sa už legálne búra.
Budova lisovne je podľa ministerstva kultúry zaujímavá z architektonického hľadiska, je v celom areáli najstaršia a štýlovo čistá.
V máji lisovňu vyhlásili za industriálnu pamiatku, ale jeden z majiteľov sa odvolal. Ministerstvo zatiaľ nerozhodlo.
Ostatné objekty sa už búrajú. Gustáv Laca zo spoločnosti Koruna Invest však oznámil, že lisovňa sa asanovať nebude. „Búrajú sa len tie budovy, na ktoré bolo vydané právoplatné búracie povolenie,“ povedal. Na mieste by mal vyrásť komplex Klingerka, ktorého súčasťou má byť hotel, byty a výšková dominanta, oficiálne však ešte spoločnosti samosprávu s projektom neoslovili.
Zamorenie po 64 rokoch
Kým nie je jasné, či bude budova pamiatkou, nie je ani jasné, čo bude s ropným jazerom, ktoré tu ostalo po rafinérii Apollo. Počas II. svetovej vojny v roku 1944 bola továreň bombardovaná a okolie i pôda pod budovami sú stále zamorené.
Ružinov chce, aby investor túto environmentálnu záťaž odstránil. „Ak investor získa povolenie na búranie všetkých objektov, zaviažeme ho na úplnú dekontamináciu,“ povedal starosta Ružinova Slavomír Drozd. To však nebude môcť urobiť, ak tu hala zostane.
Ružinov: ropu nechceme
Rozhodujúce je teraz to, ako kompetentní rozhodnú. „Podľa nášho názoru je dôležitá dekontaminácia, ale budeme plne rešpektovať stanovisko ministerstva kultúry,“ hovorí Drozd. Bez povolenia pamiatkarov sa totiž búrať nemôže.
Koruna Invest zatiaľ o tom, čo bude, nechce hovoriť. „Nerád by som špekuloval. Počkajme si na konečné rozhodnutie,“ povedal Laca. Dodal, že je logické, že ak lisovňu vyhlásia za pamiatku, nebude možné odstrániť ropné jazero pod parcelou. Podľa neho by kontaminovaná pôda mohla mať negatívne následky na zdravie obyvateľov.
Čo je Gumonka
Továreň fungovala skoro sto rokov, vyrábali sa tu vrstvené elektroizolačné materiály.
V roku 1915 získala patent na jednu z prvých plastických hmôt – bakelit.
Gumonka má teraz oficiálne pozastavenú výrobu, v minulosti sa sťažovali obyvatelia na zápach, ktorý sa odtiaľ šíril.
