BRATISLAVA. O umiestňovaní pamätníkov v meste rozhodujú stavebné úrady mestských častí. Chýba však jednotný plán.
Niektoré časti mesta sú preto natoľko „spomienkové“, že pomníky a pamätníky sa tam na seba takmer tlačia. Inde sa zdá, že o nich vedia len psy a sprejeri. Stále stoja aj také, ktoré pripomínajú historicky kontroverzných ľudí a udalosti.
Ivo Štassel z Mestského ústavu ochrany pamiatok hovorí, že neexistuje žiadna komisia, ktorá by mohla zasahovať do ideových a estetických kvalít navrhnutých pomníkov. Štátni pamiatkari sa vyjadrujú len pri pamiatkovo chránených územiach. Mestskí na to nemajú zo zákona žiaden vplyv.
Súvislosť s miestom
„My len radíme investorom a žiadateľom, ktorí nás požiadajú o pomoc, ako najoptimálnejšie postupovať,“ hovorí Štassel. Väčšina pomníkov je v poriadku – sú na vhodnom mieste ako Pomník sviečkovej demonštrácie pred Notre Dame.
„Zle umiestnené sú väčšinou tie, ktoré sa nachádzajú vo významnej lokalite, kde je namieste opatrnosť vo výbere,“ hovorí. „Pritom nemajú žiadnu väzbu k danému priestoru.“ Takým prípadom je podľa neho Andersen na Hviezdoslavovom námestí, Čulen pri Úrade vlády či Pomník zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa.
U iných je skôr otázne, akú hodnotu má pre okolie to, čo pripomínajú. Pamätník obetiam komunizmu na Jakubovom námestí stojí v strede cestičky, ktorou prechádzajú psičkári. Niektorí ho využívajú ako cvičisko. Zadnú stranu už ktosi ozdobil sprejovými nápismi. Označkovaný je aj podstavec sochy komunistu Karola Šmidkeho, ktorého v parku pri Ružinovskej ulici dopĺňa Pomník Andreja Hlinku.
Už dlhšiu dobu mestskí pamiatkari pripravujú koncepciu rozmiestnenia pomníkov. „Práve tie nevhodne osadené nás motivovali k určeniu hlavných kritérií pre lokalizáciu pomníkov.“ Posudzovať by sa mala väzba k mestu aj ku konkrétnemu objektu či ulici.
Podľa nového štatútu mesta, prijatého na poslednom zastupiteľstve, by už umiestňovanie pomníkov mal magistrát koordinovať s mestskými časťami.
Odnášajú si bronzové hlavy
O pamätníky sa stará ten, kto ich dal postaviť. Ak zodpovednosť preberie mesto, údržbu a opravy robí jeho organizácia Paming. Stará sa o 149 pomníkov, búst a pamätných tabúľ.
Jozef Tóth z Pamingu hovorí, že najčastejšie majú problém s vandalmi. Niektoré pamätníky pripomínajú viac ich ako to, prečo stoja. Škody sú rôzne, od toho závisí aj cena opráv. Pri naposledy zničenom Pamätníku robotníckych revolučných tradícií na Vrútockej vyšla oprava asi na 40-tisíc korún (asi 1 328 eura).
„Najčastejšie sa kradnú bronzové časti. Vytvorenie novej bronzovej busty je oveľa nákladnejšie.“ Stojí okolo 300- až 500-tisíc korún (asi 9 958 až 16 597 eur).
K najviac koncentrovaným pomníkovým miestam patrí nábrežie Dunaja na staromestskej strane. Spolu ich je tam deväť, pripomínajú bulharských partizánov (na snímke), Dunajskú flotilu,
S. Mikovíniho, P. Bohúňa a iných.
FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ
 |
 |
Na Šafárikovom námestí blízko fontány vzdáva nenápadný malý pamätník, ohradený stĺpikmi, česť slovenským bojovníkom z druhej svetovej vojny. V blízkosti zvyknú posedávať bezdomovci, zvyšok parčíka a okolie fontány sú zanedbané.
FOTO SME – DAGMAR GUROVÁ
 |
Pomník komunistu a účastníka SNP Karola Šmidkeho z parku pri Ružinovskej ulici neodstránili. Je plný nasprejovaných podpisov,
a tak pripomína aj miestnych „umelcov“.
FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ
Pamätník obetiam komunizmu na Jakubovom námestí vystriedal pripomienku Lenina, podľa ktorého sa námestie kedysi aj volalo. Nový pamätník stojí v parčíku, ktorý ľudia zo širokého okolia využívajú na prechádzky so psami. Niektorí ho využívajú ako cvičisko.
FOTO SME – DAGMAR GUROVÁ
|
Mestská organizácia Paming sa stará o pamätníky, ktoré spadajú pod mesto. Jej pracovníci zisťujú poškodenia, pomníky čistia a dohliadajú aj na to, ako vyzerá okolie. Najväčší problém majú s vandalmi. Náklady na opravy závisia od škody. Čistenie posprejovaného Pamätníka robotníckych revolučných tradícií vyšlo na 40-tisíc korún (asi 1 328 eur). FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ |
