Nie je na tom nič zvláštne, tiež sú to len ľudia a potrebujú oddych. Predsa len sa však od bežných zamestnancov niečím líšia.
V štruktúre úradov sa menia na akýchsi nenahraditeľných nadľudí. Keď nepracujú, úrady vyhlásia bobríka mlčania. Často sa ho snažia dodržať zarytejšie ako najlepší skauti.
„Skúste o týždeň, my nemôžeme poskytovať informácie pre médiá,“ často sa z telefónu ozve hlas vystrašeného pracovníka. Niekedy sa ho podarí uhovoriť, aby čosi prezradil. Nie je to však bez podmienok. „Neuveďte tam, prosím, moje meno, inak by som mal problémy.“
Pre médiá sa preto v lete čas zastavuje, niekedy napriek teplotám aj mrzne. Čerstvé informácie prichádzajú nie celkom čerstvé. Mierne zaváňajú starinou.
Novinári môžu ľuďom oznámiť, v ktorých jazerách je už voda na kúpanie alebo kam ísť na výlet. Na to, čo sa deje v samospráve, si však občania musia počkať, kým neskončí obdobie dovoleniek. Aj keď právo na to, aby vedeli, čo pre nich robia tí, ktorých platia z daní, neplatí len od pondelka do piatku.
Možno aj médiá by mohli mať prázdniny ako školáci. Na dva mesiace by sme si všetci zatvorili oči a zapchali uši. A konečne by bol pokoj.
