SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Július Satinský:Polstoročie s Bratislavou

1956 Pri schodoch do kina Metropol predával večer noviny malý trpaslík s veľkou hlavou. To kino som mal rád. Vzadu na prízemí i na balkóne boli maličké lóže so záclonkami. Všeličo sa v takých lóžach dalo počas premietania filmu zorganizovať.

Námestie SNP ešte bez súsoší.Námestie SNP ešte bez súsoší. (Zdroj: Archív J.S.)

Po bratislavskom korze sa prechádzala mládež. Stalinova socha ešte stála na svojom mieste, hoci sa v Moskve konal legendárny XX. zjazd komunistickej strany a Chruščov zverejnil legendárne zverstvá generalissima Stalina.

Nič netušiac sme šli na školský výlet na Balatón a do Budapešti. Prežili sme ho len náhodou. Počas nášho výletu vypukla v Maďarsku protisovietska revolúcia. Po Budapešti viseli na stĺpoch komunisti a tajní policajti! Pol roka mi bolo zle od žalúdka, hoci som nestraník. Sovieti neposlušnú Budapešť vybombardovali.

V roku 1956 boli nepokoje aj v Poľsku. Nečudo, že znervózneli aj bratislavskí komunisti. Pred hlavnou poštou hliadkovali po zuby ozbrojení vojaci.

Bratislava zostala zdanlivo apatická. Televízia ešte nebola. Svet sa o hrôzach v hlavnom meste Maďarska dozvedal len z rádia. Počúvali sme výzvy o pomoc. USA a OSN sa ani nepohli. Ešte nenastúpil v Amerike na post prezidenta herec a v Ríme za pápeža Poliak.

O poschodie vyššie v budove našej pedagogickej školy bola pedagogická škola s vyučovacím jazykom maďarským. Tí vy­hlásili hladovku, prišli do ško­ly s čiernymi páskami na ru­­káve. Do školskej jedálne vtrhli civili z ŠtB. Školu obklopili policajné tatraplány. Vzduch bol temer nedýchateľný. Komunisti sa potili od strachu.

Bratislavskí študenti uspo­riadali po prvý raz pestrý alegorický karneval. V sprievode bolo plno „protištátnych” nápadov, masiek, ľudia na chodníkoch sa dobre zabávali.

Na prievan slobody doplatili v roku 1956 mnohí vysokoškoláci. Kádrové oddelenia zapracovali. Študenti leteli z fakúlt, len sa tak po nich zaprášilo. V tom roku sa objavila v Bratislave budúca vážená bulharská menšina. Todor Živkov nepúšťal deti z dobrých bulharských rodín študovať na Západ a tak dorazili do Bratislavy cez rozstrieľanú Budapešť naši budúci bulharskí bratislavskí doktori.

Študovali tu medicínu, priženili sa a Bratislava z nich má samý osoh. Za všetkých sa chcem poďakovať MUDr. Dimovi Dimovovi, vynikajúcemu urológovi, že sa tu usadil. V roku 1956 začal v Bratislave čulý život bulharskej enklávy. BratislavskíBulhari boli čulí aj dovtedy. Ich zeleninové záhony pri Malom Dunaji rozvoniavali až po Viedeň. Ale od toho roku sú čulí aj v medicíne, architektúre a ja im za to v mene starých Bratislavčanov ďakujem.

Ani bratislavský futbal bez MUDr. Božina Laskova by nebol na takej vynikajúcej úrovni. Dával „anglické” góly hlavou (výskok, lopta štrajchne o hlavu a padá do vinkla!) Hral lahôdkový futbal a napísal o bratislavskom futbale – ako jediný futbalista okrem Vičana – knihu!

V roku 1956 som začínal v školskom rozhlase ako spíker. Pred vyučovaním som si v riaditeľni zapäl rádio Tesla a päť minút som ohuroval spolužiačky rôznymi rečami.

Doteraz som vďačný pani riaditeľke Václavíkovej, že mi to dovolila. Do našej školy chodilo 400 dievčat, takže bolo koho ohurovať. Chlapcov nás bolo sedem. Preto je v Bratislave tak málo učiteľov a tak veľa učiteliek.

Možno – keby sa dala z učiteľstva uživiť rodina – boli by aj učitelia. Takto sme museli ísť s Petrom Debnárom za hercov, lebo v roku 1956 ešte neboli súkromné banky. Tie platia vraj najlepšie. Ale v roku 1956 najlepšie platilo heslo: Drž hubu a krok!

Pokračovanie nabudúce

Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Polstoročie s Bratislavou. Jednotlivé kapitoly predstavujú rok, v ktorom sa odohráva rozprávaná udalosť. K jednému roku sa niekedy viaže i viac autorových rozprávaní – o historicko-politickom dianí, zaujímavých ľuďoch či stretnutiach s nimi.

Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Preš­porka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.


Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 776
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 094
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 451
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 9 657
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 024
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 891
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 197
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 868
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 670
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 562
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu