1955 Okolie Bratislavy, to už boli samé družstevné lány a vinice. Roľníci sa s radosťou vzdávali zeme a dávali ju do JRD. Súdruhovia si najviac vážili takých svojich aparátnikov, ktorí získali pre vstup do JRD najväčšie množstvo roľníkov.
Mal som známeho, ten chodil po dedinách na motorke ako čert – s nabitou pištoľou. Keď ju na roľníka namieril, ten dostal hneď takú radosť, že naskutku podpísal prihlášku do družstva.
Občas sa našli takí, ktorí sa nechceli radovať, nepodpísali, a tak ich môj známy odstrelil ako bažanty. Žije tu v Bratislave, chudáčisko staručké. Nuž ale, vtedy boli také časy. Odstrel súkromných roľníkov bol v sezóne povolený.
Aby sa myšlienka na „farskú republiku” na Slovensko nikdy nevrátila, prerobili Tisov palác komunisti na pioniersky. My – bratislavskí pionieri – sme vzali palác útokom! Aby som mohol byť v pionierskom paláci čo najčastejšie, prihlásil som sa hneď do troch krúžkov. Chodil som po chodbách v pionierskom kroji – ale srdcom som bol monarchista a romantik. Zrazu som mohol žiť vo všedné dni v paláci! Nech žijú revolúcie!
Palác dal postaviť v roku 1760 chorvátsky Uhor Anton Grassalkovich, tajuplný šplhúň (dotiahol to cez baronetta, baróna až po grófa a jeden z jeho titulov bol „kráľovský hlavný koniar”). V rode sa rodili samí Antonovia a posledný umrel v roku 1841. Týmto Antonom III. Grasalkovichovci v Bratislave po meči vymreli. Pamätám si ten letopočet, lebo v roku 1841 Bratislavu navštívil Hans Christian Andersen, jeden z nás rozprávkarov.
Všeličo som sa za múrmi krásneho paláca prezlečený za pioniera dozvedel od jedného bývalého sluhu, ktorý bol zasa prezlečený za pionierskeho vedúceho. (Bratislava máva také obdobia, keď sa Bratislavčan – aby prežil – musí prezliecť.)
Rozprával mi o slávnych báloch v minulom storočí. Ukázal mi récamier, na ktorom sedela dcéra Márie Terézie Kristína so svojím novomanželom Albertom Saským. Ukázal mi kút, v ktorom vyhrávala kapela Josepha Haydna, salón, v ktorom tancoval cisár František Jozef I. so svojou mladučkou Alžbetou.
Tak v tom roku 1955 defilovali pred očami mojej pionierskej fantázie skutočné dejinné udalosti. Od Chorváta Grassalkovicha cez zástup uhorských grófov, rakúskych mocnárov až po Slováka Jozefa Tisa, ktorý mal vo svojom prezidentskom paláci nielen protilietadlový bunker v záhrade, ale aj kaplnku. V nej preplakal v modlitbách tú noc, keď sa z Banskej Bystrice ozval slobodný vysielač a vypuklo Slovenské národné povstanie.
Bohvie, prečo mi to všetko bývalý sluha poukazoval, vyrozprával? Asi mal predtuchu, že to raz koncom tisícročia vyrozprávam ja čitateľom?
Bol som taký očarený priestormi „nášho” pionierskeho paláca, že som v ňom trávil všetok voľný čas. V roku 1808 bola v kaplnke tri dni uložená svätoštefanská koruna... pieskovcové sochy mladého Donnera vo foyeri znázorňovali ročné obdobia... po stenách boli vyblednuté miesta po cisárskych erboch, slovenskom dvojkríži, hákových krížoch... Teraz je palác vymaľovaný, takže sa prekryli miesta aj po kosákoch, kladivách a červených hviezdach.
Nesmiete sa hnevať, že som tento rok 1955 vlastne prežil v úplne iných storočiach. To naše ma príliš nebavilo. Až koncom roku 1955 som spozornel pri jednej skutočnej udalosti: 26. decembra sa manželom MUDr. Viere Toldyovej a MUDr. Mikulášovi Toldymu narodilo krásne jemné dieťatko, z ktorého sa vyvinula moja krásna mocná manželka. Ale inak ten rok tuv Bratislave zaveľa nestál.
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Polstoročie s Bratislavou. Jednotlivé kapitoly predstavujú rok, v ktorom sa odohráva rozprávaná udalosť. K jednému roku sa niekedy viaže i viac autorových rozprávaní – o historicko-politickom dianí, zaujímavých ľuďoch či stretnutiach s nimi.
Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.
