Jánossy odpovedal: „Môžete hovoriť čo chcete, i to, že som vlastizradcom. Ja milujem moju vlasť a tieto urážky mňa nehávajú chladným. Ja hovorím, že kto koná svoje občanské povinnosti, tomu patria i občanské práva. Keď povinnosť vojenčenia pripadne na každého občana, potom sa i práva musí každému dostať. Rečník hovoril potom o vojínoch, ktorí dostali Karolov kríž a je tej mienky, že vojak s týmto válečným odznakom si skorej zaslúži volebné právo ako ten, ktorý bez tohto je poplatníkom 10-korunovej dane.“ Noviny doplnili: „Všeobecné volebné právo je vtedy pravé, keď pozná len prirodzené a nie umelé censúry. Rečník pozná len dva takéto: príslušnosť ku štátu a plnoletosť. Avšak na miesto tohto smeru a Kristovej lásky panuje v krajine triedná nadutosť a sebectvo. A keď to i ďalej tak bude, potom musíme obrátiť Sechényiho a hovoriť, že Uhorsko bolo, ale nebude. Takto hovoril ten statočný, pravý Maďar Jánossy v parlamente. Čo to ale osoží, keď je on len sám bielou vranou medzi toľkými krkavcami. Keď zväčšiny takých mužov pozostával uhorský parlament, tak by mohla panovať medzi ľudom v krajine svätá jednota. Poneváč ich tam není, niet ani konec bojom a nenávisti dotiaľ, kým politickí kufiari a násilníci zo zákonodarného stánku vyhnatí nebudú“.
Autor: združenie Devínska brána
