Mesto sa napriek opakovaným útokom a veľkým stratám odmietlo vzdať. Francúzsky cisár bol na vrchole svojej moci a na obranu mesta sa sformoval občiansky zbor a necelých 1 600 obrancov odolávalo desaťnásobnej presile.
Napoleon sa maršalovi vyhrážal listom, ten teda odkázal obrancom, že ak sa dobrovoľne nevzdajú, mesto nechá rozstrieľať. V noci 27. júna 1809 sa začalo ostreľovanie mesta, ktoré neprestalo ani počas celého dňa. Podhradie úplne vyhorelo, horeli domy na Ventúrskej, Panskej, Kapitulskej, Laurinskej, Klobučníckej, Prepoštskej ulici a na dnešnom Námestí SNP.
Ani po ďalších výzvach sa Bratislava nevzdala a ostreľovanie pokračovalo a aj ďalšie úsilie o dosiahnutie predmostia sa nepodarilo. Napoleon neúspešného maršala odvolal. Ale po rakúskej porážke pri Wagrame generál Bianchi a hrdinskí obrancovia kapitulovali a Bratislavu odovzdali víťazovi.
Napoleon v meste zničil 125 domov, škody dosiahli milión zlatých (do vzduchu vyhodili hrad Devín i Pajštún), aj posledné granáty rozsievali smrť. Bratislavu obsadili saskí a francúzski vojaci, ktorí tu v polovici augusta oslávili cisárovu štyridsiatku. Na reprezentačnom plese bolo tisíc ľudí a koncom mesiaca mesto vraj navštívil aj sám jubilant.
Autor: združenie Devínska brána
