VIEDEŇ. V uličkách okolo Prátra sa sexuálne služby ponúkajú cez deň, hoci je to zakázané. Niekoľko hodín pred zápasom bol zábavný park, stanica Praterstern a okolie plné fanúšikov. Každá strana dávala skandovaním najavo, že ich mužstvo vyhrá. Zatiaľ sa posilňovali pivom. Nezdalo sa, že by sa veľmi zaujímali o ženy, ktoré postávali oproti cez ulicu.
V uličkách za Prátrom
Blízko malého parčíka, plného detí, bolo už o druhej poobede asi desať žien. Na lavičkách v parku sedelo niekoľko mužov otočených k ulici. Pasáci. Sledovali, čo ženy robia.
Tie stáli na rohoch, alebo sa pomalým tempom prechádzali. Čakali, kým pri nich zastaví auto s vhodným zákazníkom. Dookola tu krúžilo viacero tých istých áut. Ženy hovoria, že to sú zákazníci, ktorí nechcú použiť ochranu alebo sú inak rizikoví.
Jedným z neodbitných vodičov – zákazníkov bol futbalový fanúšik. Ten sa snažil osloviť aj ženy, ktoré ulicou len náhodne prechádzali. Gestikuloval, cúval a s autom sa dvakrát otočil, aby upútal ich pozornosť. Keď nakoniec začal pokrikovať, bolo úplne jasné, o čo mu ide.
Nenápadné gestá
Komunikácia medzi mužom v aute a ženou na ulici je obyčajne nenápadná, dohovárajú sa skôr pohľadmi a gestami. Ostatných ľudí si ženy nevšímajú, nehovoria s nimi. Tí sa tiež tvária, ako by nevedeli, aký obchod sa na chodníku dohovára.
Fanúšik tu zrejme nemal veľa skúseností. Za dlhšie obdobie bol aj jediný jasne identifikovateľný futbalový nadšenec. Oproti bežným dňom sa nezdalo, že niečo pre majstrovstvá funguje inak, ani že zákazníkov je viac. Nablízku boli navyše policajti, ich auto zašlo aj hlbšie do uličiek.
Pri futbalovom štadióne bola koncentrácia fanúšikov asi najväčšia, zároveň boli takmer na každom kroku policajti. Ani v neďalekých uličkách nebolo vidno žiadnu možnosť ponúkať či získať sexuálne služby.
Do Viedne sa nehrnú
Vo viedenskom sexbiznise zarábajú aj ženy z Bratislavy a okolia. Malý prieskum občianskeho združenia Odyseus naznačuje, že pre majstrovstvá možno do Viedne neprichádza viac prostitútok, prípadne prostitútov.
„Nechodím teraz do Rakúska,“ hovorí jedna z Bratislavčaniek. „V Rakúsku občas robím, ale pre majstrovstvá do Viedne nechodím,“ hovorí ďalšia. Iná zase tvrdí, že by sa tam necítila bezpečne.
Slovenky môžu pracovať ako prostitútky v Rakúsku legálne. „Je to nezávislá profesia, nemusíte byť zamestnané a ako členky únie tu môžete slobodne pracovať,“ hovorí Faika Anna El-Nagashi z rakúskej organizácie Lefö, ktorá sa stará o migrantov a pracovníkov v sexbiznise v Rakúsku.
Prostitútky sa len musia registrovať, koordinátorka ale povedala, že sa to spája s predsudkami. „Mnohé sa rozhodnú neregistrovať, pretože to nerobia pravidelne. Hovoria – zarábam si takto len cez víkendy, v lete, cez prázdniny.“ Keď sa totiž prostitútky registrujú, musia sa hlásiť, raz týždenne o ôsmej ráno absolvovať zdravotnú prehliadku a platiť dane.
Mužom stačil futbal a pivo
Aj keď sa v prípade šampionátu zvyšuje riziko záujmu o služby pracovníkov v sexbiznise, nie vždy sa obavy naplnia. Pred dvoma rokmi na majstrovstvách sveta vo futbale v Nemecku sa nepotvrdilo, že by v miestach zápasov malo viac mužov záujem o sex. „Mnohé z prostitútok a prostitútov sa naopak sťažovali na nedostatok príležitostí, fanúšikovia míňali peniaze hlavne na lístky a pamätné predmety,“ hovorí El-Nagashi. „Spájanie násilia na prostitútkach s ich využívaním počas futbalu bolo mylné. Sexbiznis bol tým len viac stigmatizovaný.“
Majstrovstvá sa podľa nej prezentovali ako rodinné hry. To potvrdil stanici ARD aj Wilhelm Schmidbauer, mníchovský veliteľ polície. „Fanúšikov viac zaujímala zábava vo fanúšikovských zónach a popíjanie piva ako prostitútky.“
Krízová ženská linka
El-Nagashi ešte nemá zhodnotenie situácie zo šampionátu v Rakúsku, majstrovstvá ale v každom prípade znamenajú zmeny pre prostitútky. „Ulice sú uzavreté, je tam mnoho policajtov, fanúšikov, zintenzívnili sme svoju prácu,“ hovorí. Organizácia predĺžila svoju kampaň o právach prostitútok z marca až na koniec júna, teda aj na obdobie šampionátu.
Vo Viedni sa na možný nápor prostitútok a migrantiek pripravili. Posilnili 24-hodinovú krízovú ženskú linku, pracuje tu dvakrát toľko ľudí. Sedem pracovníčok je dvakrát týždenne na tri hodiny prostitútkam k dispozícii na miestach, kde by sa mali najčastejšie vyskytovať.
Majstrovstvá okrem rakúskych miest prebiehajú aj vo Švajčiarsku. Švajčiari pripravili rozsiahlu kampaň o právach sexuálnych pracovníkov, spoty sa vysielajú pred každým zápasom – hoci ani to sa nezaobišlo bez škandálov. Organizátori šampionátu v Bazileji sa rozhodli, že ich budú vysielať až po 23.00.
„Je to veľmi drsný spot a nemyslíme si, že také niečo by sa malo nevyhnutne dostať na oči deťom,“ povedal hovorca mesta Jakob Gubler pre Reuters. V Zürichu ale napríklad pre očakávaný zvýšený počet prostitútok posilnili hliadky polície.
Pre mesto nie sú kondómy priorita
Vo veľkomestách ako Paríž či Londýn bežne fungujú automaty na kondómy. Bývajú na toaletách kaviarní, diskoték a nočných podnikov, ale aj priamo na ulici.
V Bratislave sú naopak zvláštnosťou. Po desiatej večer sa v centre mesta nedajú kúpiť. Ostávajú benzínové pumpy alebo hypermarket s 24-hodinovou prevádzkou.
Milan Vajda z bratislavského magistrátu povedal, že zabezpečenie automatov na verejných miestach nepovažuje mesto za prioritu v oblasti rozvoja cestovného ruchu. Uvažovali by o tom, ak by dostali ponuku zo súkromného sektora. Zároveň vyjadril pochybnosť, do akej miery by táto služba podporila značku Bratislava tak, ako ju chcú prezentovať.
Automatmi proti chorobám
„Automaty môžu pomôcť k prevencii HIV. Na miestach, kde sa poskytujú sexuálne služby, v baroch i na hudobných akciách by určite našli uplatnenie,“ hovorí Soňa Javorková z občianskeho združenia Odyseus, ktoré sa angažuje v prevencii HIV.
„Zanedbávanie distribúcie kondómov je veľký risk šírenia ochorení, akými je aj HIV.“ Dodala, že automaty sú aj príležitosťou pre hanblivejších.
Dostupnosť kondómov určuje aj národný program boja proti HIV/AIDS na predchádzajúce štyri roky. „Automaty by mohli prispieť k naplneniu tohto cieľa,“ hovorí Javorková. Na Slovensku sa začali zriaďovať na vysokoškolských internátoch a v hoteloch. „Často, žiaľ, bývali prázdne.“ Javorková povedala, že Slovensko si možno neuvedomuje hrozbu HIV. Slováci možno ešte stále nemajú pocit, že by sa ich ochorenie týkalo.
Každý sám za seba
Na otázku, či môže Úrad verejného zdravotníctva, pod ktorý spadá aj prevencia HIV/AIDS, prispieť k rozšíreniu automatov, povedala jeho hovorkyňa Lenka Šramková, že ich prevádzkovanie nemôžu nariadiť. „Zodpovedné správanie sa je individuálna záležitosť,“ hovorí. „Úrady verejného zdravotníctva v rámci primárnej prevencie HIV/AIDS informujú, ako chrániť seba i svojich blízkych.“
Odyseus pomáha takmer päťsto ľuďom, ktorí pracujú v pouličnom sexbiznise. Javorková povedala, že reálne ich môže byť aj viac. „V noci je problém zohnať kondómy,“ hovorí jedna z bratislavských žien, ktoré si zarábajú sexuálnymi službami. „Nakúpim ich cez deň, keď mi dôjdu, tak čakám do rána do štvrtej, kým otvoria obchod.“ Ďalšia sa sťažuje, že na pumpe jej kondómy predať nechcú a večierka zatvára o 23.00.
(dagu)
Športové hry a sex sa často spájajú
Tričká, zástavy a kondómy – to je tovar, ktorý sa najlepšie predával na posledných majstrovstvách sveta vo futbale.
Spoločnosť Durex počas šampionátu v Nemecku predala o 30 percent viac prezervatívov ako bežne. „Zjavne mali ľudia počas futbalu k sebe bližšie,“ povedal pre vysielanie Deutsche Welle hovorca spoločnosti André Schmincke.
Kondómy však nemíňajú len športoví fanúšikovia. „V olympijskej dedine sú dva druhy atlétov. Olympionici a olympijskí turisti. Tí prví sú tu, aby vyhrali. Ale iní atléti, ktorí vedia, že nemajú šancu, sem chodia len pre zážitky,“ cituje denník The Scotsman amerického atléta Mauricea Greena, ktorý v Sydney získal dve zlaté medaily.
Denník ďalej píše, že v dedine zimnej olympiády v Albertville museli kondómy do automatov dopĺňať každé dve hodiny. V Sydney organizátori objednávali 70-tisíc prezervatívov, ale minuli sa tak rýchlo, že doobjednávali ďalších 20-tisíc. Ani to však do konca olympiády nestačilo. V Salt Lake City sa malo rozdať až 250-tisíc kondómov, informuje BBC.
(dot)
Autor: Dagmar Gurová Dorota Kráková
