cia bojov bola súčasťou víkendového zrazu železničných vozidiel v depe Bratislava – Východ.
Na prepad pancierového vlaku sa prišlo pozrieť množstvo ľudí. Parkoviská pri stanici boli beznádejne plné, vodiči hľadali miesta aj pri vzdialenejších domoch. Neskorší príchod však znamenal slabý výhľad.
Niektorí len počúvali
Ľudia sa tlačili pri kovových zábranách, najviac videli deti. „Padám,“ sťažoval sa asi dvojročný chlapček, ktorý sedel otcovi na pleciach. „Už sa to začalo, strieľajú po sebe,“ hovorila si sama pre seba staršia pani. Dav ju vytlačil na miesto, z ktorého mohla len počúvať.
Sovietski vojaci a naši partizáni prepadli Nemcov, ktorí strážili pancierový vlak. Niektorých zajali. Viacerí dospelí upokojovali deti, že nič nie je naozaj, sú to len herci. Boj pokračoval, blížila sa nepriateľská armáda. Nemci boli silnejší a vlak obsadili.
Víťazstvo
Prípravu na útok však videli len ľudia na vzdialenejšej strane bojiska. „Škoda, že tu nepostavili tribúnu, aby bol lepší rozhľad,“ reagovali diváci. Muž, ktorý bol viac vpredu, oznamoval, že teraz červení dobyjú vlak. A tak to aj bolo, začala sa najväčšia časť boja. Nakoniec víťazi mávali vlajkami. Záver narušovali akurát deti, ktoré sa dostali za zábrany a snažili sa uchytiť prázdne nábojnice. Vojaci – herci ich museli zahnať, kým priestor nebol bezpečný.
Čo je za tým
Peter Velčický z klubu vojenskej histórie Carpathia povedal, že na bojoch sa zúčastnili členovia zo Slovenska, Česka a Maďarska. Príprava akcie vraj trvá niekoľko mesiacov. Majú scenár, ale aj improvizujú.
Pri vystúpeniach sa stretávajú aj s incidentmi. „Stalo sa, že sa pri nás začal niekto potulovať v nemeckej uniforme.“ Takého človeka potom z miesta vykážu. Bránia sa aj v klube. „Členovia sa poznajú. Ak sa chce niekto pridať, musí mať odporúčanie, potom je rok v skúšobnej lehote.“
