Július Satinský: Polstoročie s Bratislavou

1949 – Podľa letopočtu zlovestné „päťdesiate” roky boľševickej hrôzovlády sa ešte nezačali. Rozhlas zatiaľ nevysielal priame prenosy zo súdnych procesov s nepriateľmi ľudu, špionážnymi centrálami a kulakmi, ktorí schovávali pred pracujúcim ľudom kukuricu a masť.

Na našej Dunajskej ulici sa ešte prechádzal „per pazuch” majiteľ holičstva Hojdem so svojou ženou Hojdemovou. Hojdem bol asi o dve hlavy nižší od svojej Hojdemovej. Bolo to nerovné manželstvo.

Vo dverách svojich krámov stáli Číňan Li (ten mával aj turecký med) a tučnučký opravár hračiek a porcelánu, ktorého meno mi po štyridsiatich siedmich rokoch nevie naskočiť. Otec herca Vlada Müllera mal kníhkupectvo v Liga pasáži a Závodný predával hudobniny.

Otec kúpil po vojne gramofón – ihly boli v striebornej mištičke pri tanieri, na ktorom sa krútili platne. Okrem pesničiek Františka Krištofa Veselého bol v tom roku veľký šláger hudobného skladateľa Milana Vašicu seniora Já jsem mladá vdova, vdala bych se znova.

Kompozitor Vašica bol svojrázny Bratislavčan. Býval na Heydukovej ulici a bol veľký odborník na polievky. Najušľachtilejšiu varil z volských chvostov. Chvosty podával aj zvlášť. Ako prílohu k chvostom podával chrenovú omáčku nateplo.

Aj jeho dvaja synovia boli neskôr známi hudobníci. MUDr. Milan Vašica skomponoval populárnu pesničku Teta Mája má doma papagája a mladší Ivan, zvaný v džezovom svete Tutus, bol trubkár. Vzal si za ženu Fínku, ktorá v Bratislave dlho tvorila jedinú fínsku menšinu.

Ale odvtedy sa privydali do nášho mesta aj Nórky, Švédky a najsilnejšiu enklávu tvoria Angličanky. Darmo je – bratislavskí rodáci boli vo svete známi fešáci. Mám priateľku, ktorá sa privydala do Bratislavy až z Madridu. Má štyri krásne dcéry. Bratislava bola odjakživa pupok vkusného sveta. V roku 1949 som ešte dochodil druhú triedu ľudovú na Nedbalovej ulici u uršulínok, ale v rámci školskej územnej reorganizácie som sa ocitol s niektorými spolužiakmi na Štefánikovej chlapčenskej škole na Grösslingovej ulici. Ale tento údaj je nepresný. Tá ulica sa už vtedy začala – na skoro 40 rokov – volať Ulica Červenej armády.

V tom roku 1949 mi otec kúpil mohutné bábkové divadlo s dvadsiatimi bábkami – marionetami, z ktorých moje najobľúbenejšie boli gašparko, zlý dvoran a smrtka. Pamätám sa, že sme sa s tou mohutnou škatuľou zastavili s otcom u mamy. Sedávala v našej kaviarni v Manderláku celý deň za pokladňou, krútila kľukou a vždy sa k nej vysunul z pokladne šuplík plný peňazí. Lamentovala, prečo sme vyhodili toľko peňazí na bábkové divadlo. Vraj som ešte príliš malý chlapec na to, aby som hral divadlo. Ale ja som sa nedal a v kuchyni na Dunajskej ulici som hrával pre deti rozprávkové bábkové hry. Kulís som mal šestoro: hustý les, zámockú dvoranu, peklo, dedinské námestie, mestské hradby a izbietku v chalúpke.

Moje prvé divadlo mama zrušila hneď po tom, ako sa v hľadisku od strachu pocikala Božena H. z Dunajskej č. 58. Hral som pri zatemnenom okne a obzvlášť som si dal záležať na tom, aby prílet smrtky zhora bol čo najstrašidelnejší. Hral som smrtku tak dobre a bábka bola taká hrôzostrašná, že nielen Božena H., ale aj Ivan V. a František S. sa od strachu pocikali. Keď mama uvidela mláky – v tom momente zrušila moje prvé divadlo.

Ďalšie divadlá nám potom rušili komunisti (to už býval spolumajiteľ divadiel aj Milan Lasica) – ale nás to nikdy nerozo­smutnilo až natoľko, ako sa očakávalo. Jedno máme dodnes. Príďte sa po prázdninách pozrieť do Štúdia S.

Pokračovanie nabudúce

Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Polstoročie s Bratislavou. Jednotlivé kapitoly predstavujú rok, v ktorom sa odohráva rozprávaná udalosť. K jednému roku sa niekedy viaže i viac autorových rozprávaní – o historicko-politickom dianí, zaujímavých ľuďoch či stretnutiach s nimi.

Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta, Tajuplné povesti zo starého Preš­porka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.