STARÉ MESTO. Lisztova záhrada v areáli Univerzitnej knižnice už dlhšie nie je bežne prístupná. Otvárajú ju len cez kultúrne podujatia. Kedysi sa cez záhradu prechádzalo do hudobného oddelenia knižnice v Lisztovom pavilóne. Ďalší vstup bol aj z kaviarne, ktorá tam vykladala letné sedenie.
Divý pôvab
„Bolo to príjemné miesto, stoličky so stolíkmi stáli popri múroch a pod veľkým pagaštanom,“ hovorí Bratislavčan Ján, ktorý do kaviarne chodieval. „Všetko vyzeralo ošarpanejšie a zarastenejšie ako teraz, ale malo to divý pôvab. Prostredie bolo natoľko prírodné, že kamarátka tam chytila kliešťa.“
Holé steny
Po rekonštrukcii objektov knižnice sa to zmenilo, aj keď projektové plány rátali s podobným využitím. Na prízemí Paláca L. de Pauliho vyčlenili nové priestory pre reštauráciu s technickým zázemím, ktorá mala slúžiť hlavne návštevníkom knižnice. „Chceli sme to prenajať. Takto sme uvažovali v roku 2000,“ povedal riaditeľ Univerzitnej knižnice Tibor Trgiňa. „Nepredpokladali sme, že v okolí vznikne taká konkurencia.“
Teraz sú v priestore pre reštauráciu len holé steny. Nepodarilo sa nájsť nikoho, kto by ju prevádzkoval. Okrem toho, že by platil nájomné, musel by investovať aj do vnútorného vybavenia. „Nie je tam ani jeden stôl. Odhadom by to vychádzalo asi na päť miliónov korún.“
Reštaurácia či kaviareň by navyše mohla fungovať len v takom režime, aby nerušila susednú knižnicu. Nemohli by napríklad púšťať hlasnú hudbu, ponúkať alkoholické nápoje, celý areál je nefajčiarska zóna. Reštaurácia by sa tu za týchto okolností asi ťažko uživila.
„Do knižnice síce prichádza okolo tisíc ľudí denne, ale sú to hlavne študenti.“ Nepredpokladá sa, že by za jedlo mohli platiť ceny porovnateľné s inými podnikmi v centre. Trgiňa ale nevylúčil, že sa nájde prevádzkovateľ, ktorý limity prenájmu splní.
Záhrada nemala byť verejná
Po niekoľkých neúspešných ponukových konaniach sa knižnica rozhodla, že v nových reštauračných priestoroch a na terase v záhrade bude letná čitáreň. Technické zázemie sa využije ako provizórny sklad. V Lisztovom pavilóne má byť stála výstava, prístupná verejnosti. „Nikdy sme neuvažovali o tom, že záhrada by sa stala verejnou. Je vo vnútri objektu knižnice. Knižnica ako štátna rozpočtová organizácia nemá ľudí ani prostriedky na každodennú prevádzku verejnej záhrady.“
Teraz ju tvoria štvorcové zatrávnené plochy olemované kríkmi krušpánu a štrkovými cestičkami. „Vlani sa nasadil pavinič, ktorý sa mal ťahať po múre, ale vyhynul,“ hovorí Trgiňa. „Je tu len niekoľko centimetrov zeminy. Pod záhradou sú totiž nové knižničné sklady. Väčšie rastliny nemajú možnosť zakoreniť sa.“
Po roku v záhrade
Voľne sa prechádzať v Kochovej záhrade sa tento rok už asi nebude dať. Jedinú možnosť vidieť ju ľudia mali pred pár dňami cez Víkend historických parkov a záhrad. Naposledy sa na niekoľko hodín otvorila pred rokom.
Po strmej Partizánskej ulici tak ako vtedy už od obeda prechádzali húfy ľudí. Bolo ich ešte viac ako vlani. „Začínali sme o dvanástej, ale už o pol pred bránou čakalo množstvo návštevníkov,“ povedala pani, ktorá dohliadala na to, aby sa podpísali. „Už viackrát som sa snažila podpisy zrátať, aby sme aspoň priebežne vedeli nejaké číslo. Stále však prichádzajú ďalší a ďalší, vôbec to nestíham.“ Vlani patrila Kochova záhrada k najviac navštevovaným. „Teraz prišlo možno tri- až štyrikrát viac ľudí.“
Ešte okolo piatej poobede to v záhrade stále vyzeralo ako na promenáde. V jej malom priestore sa na úzkych cestičkách tiesnili skupinky, ktoré sa navzájom snažili vyhnúť. „Keby to otvorili pre verejnosť, určite by museli rozšíriť chodníky,“ rozprával sa postarší pár. Z husto zarastených miest vytŕčali romantické kamenné lavičky. Dvojica na jednej z nich sa neustálym prúdením ľudí vôbec nenechala rušiť.
„Škoda, že sa sem nedá hocikedy prísť,“ opakovali ľudia v rôznych obmenách. „Nebolo by dobre, ak by záhrada mala zaniknúť.“
(dagu)
 V Kochovej záhrade sú podľa odborníkov dreviny s veľkou hodnotou a žijú tu chránené živočíchy. FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ |
Záhradu chce správca prenajať
Kochova záhrada stále zostáva neprístupná, výhľad na ňu umožňuje priehľadný plot. Jej súčasný správca – obvodný úrad Bratislava, nezamestnáva na jej údržbu ani záhradníka.
Prednosta úradu Otto Galis tvrdí, že úrad na to nemá peniaze a rokuje o prípadnom prenájme s vlastníkmi budovy Sanatória Koch. Starosta Starého Mesta Andrej Petrek v súvislosti so záhradou povedal, že „nie je dôležité, kto je vlastník, ale aký režim sa zvolí“. Podľa neho by mala slúžiť pre pacientky z pôrodnice. Podobne sa vyjadril riaditeľ krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič.
Vlastníkom budovy je spoločnosť R2. Pred vyše dvoma rokmi jej ju predala Fakultná nemocnica. Táto eseročka je spoločníkom akciovej spoločnosti Grafobal group, ktorej predsedom predstavenstva je Ivan Kmotrík. R2 plánuje tento rok rekonštrukciu budovy. Práce vo vnútri sa už začali.
Gynekologicko-pôrodnícku súkromnú nemocnicu spoločnosti Mediline, ktorá v Kochu fungovala na jar, po zmene majiteľa zavreli s tým, že je v mínuse niekoľko miliónov korún.
Naposledy vyvolala kauzu spojenú so záhradou snaha vyňať ju z pásma prírodnej ochrany. Návrh však začiatkom minulého roka krajský úrad životného prostredia zamietol, záhrada je naďalej vo štvrtom ochrannom pásme. Ak by ju z neho vyňali, umožnilo by to jednoduchšie schvaľovanie výrubov a jej správca – obvodný úrad Bratislava by ju mohol predať.
Kým je v 3. až 5. stupni ochrany, je podľa zákona nepredajná. To však neplatí v prípade 1. a 2. stupňa. Nový majiteľ by sa potom mohol snažiť o jej preklasifikovanie na stavebný pozemok.
Jana Parkrová
