BRATISLAVA. Cestovanie mestskou hromadou dopravou v špičke sa spája s tlačenicou. Občas niekoho pricviknú príliš skoro zatvorené dvere.
Dieťa zostalo vonku
Pre ľudí, ktorí cestujú s deťmi, sa k tomu pridáva obava, že nestihnú vystúpiť spoločne. Negatívnu skúsenosť má Daša Bábiková, ktorá s dvoma malými vnukmi vystupovala z električky číslo 3 na Vinohradoch. Vodič privrel dvere, keď bol vonku len jeden z nich. „Zatváral, a ja som ešte nevystúpila. Pritiahla som si druhé dieťa k sebe, dvere sa zavreli a električka sa pohla.“ Dieťa, ktoré už vystúpilo, ostalo na chodníku. „Bol v celkom cudzom prostredí, nepoznal trasy električiek,“ hovorí o vnukovi v škôlkarskom veku. „Zvonila som, kričala, ale vodič išiel ďalej.“ Vystúpiť mohla až na nasledujúcej zastávke. Odtiaľ sa vrátila na pôvodnú, kde dieťa našla.
Senzory vo dverách nestačia
„Vodič zodpovedá za to, že v priestore dverí nemá žiadnu prekážku,“ povedal predseda predstavenstva dopravného podniku Branislav Zahradník.
Pomôcť majú aj senzory vo dverách, ktoré upozornia, že tam ešte niekto je. „Nie je možné, aby sa vodič spoliehal len na senzory, musí aj vidieť, že dvere sú voľné.“ Zahradník dodal, že ak niekto napriek tomu ostane medzi dverami, alebo mu privrznú batožinu, treba požiadať ostatných cestujúcich, aby to povedali vodičovi.
Strasti s kočíkom
Stresová býva preprava s kočíkom, hlavne ak cestuje len žena a má so sebou aj ďalšie dieťa. Musí totiž upozorniť vodiča, že nastupuje, a potom prejsť k správnym dverám. V každom druhu dopravného prostriedku sú to iné dvere. V električke prvé, v trolejbuse zadné a v autobuse stredné.
„Zvyčajne cestujem s dvoma deťmi, štvorročnou a 18-mesačnou dcérou, ktorá je v kočíku,“ hovorí Katarína Králiková. „Už keď vidím autobus či trolejbus, musím sa pripraviť a mávať na šoféra, ako by som stopovala.“
Podľa jej skúseností si mávanie všimne asi 80 percent vodičov. Ak je voľné, rukou jej naznačia, ktorými dverami má vojsť. „Mávnu rukou dozadu, je to dosť neurčité. Ak mamičky nastúpia inými dverami, vodiči k nim často nie sú slušní.“
Autor: dagu
