Boli to väčšinou Slováci a dvoch z nich Jána Škapíka a Martina Jurzu na výstrahu pri Leopoldovej bráne Bratislavského hradu zastrelili.
Bol však už dvojstý týždeň vojny a takáto udalosť nebola v meste ničím mimoriadnym. Oheň však áno. Robotnícke noviny napísali: „Slovenská dedinka blízko Prešporku, Lamač, padla skoro celá v obeť pažravým plameňom. V stredu odpoludnia vypukol tu dosiaľ z neznámych príčin oheň, ktorý následkom toho, že ľudí nebolo doma, rozšíril sa tak rýchlo, že zhorelo 34 chalúp a šesť stodolí. Až teprv keď dojachali z okolia a tiež aj z Prešporka hasiči, mohla byť učinená červenému kohútovi prietrž. Ľudské životy, ako sa dozvedáme, v požiari nezahynuly.“
Pod titulkom Milosť pre buričov informovali: „Pri pretrásaní volebnoprávneho návrhu v snemovnom výbore, keď bola reč o paragrafe buričov, dokázal sa výbor veľmi veľkodušným, keď uzavrel, že paragraf vzťahujúci sa na buričov má mať platnosť teprv potom, keď volebnoprávny návrh stane sa zákonom a nemá sahať do minulosti. Slovom, dosiaľ učinené hriechy sa milostive odpúšťajú, ale nabudúce beda vám, buriči. Tu máte vedľa korbáča tentoraz ešte kúsok cukru, ale nebudete-li sa poriadne držať, zostane vám navždy len korbáč.“
Autor: združenie Devínska brána
