Oni stále vyhlasujú, že chcú pracovať a žiť ako ostatní. My však vieme, čo je pre nich dobré – nech ostanú doma, oddychujú a pozerajú televíziu.
Predstavujem si, že takto asi rozmýšľajú aj tí, od ktorých závisí výsledok úprav v podchodoch na Staromestskej a Hodžovom námestí.
Prvý podchod, ktorý ešte dokončujú, má mať výťah. Investor vedľajšieho hotela chce, aby tam návštevníci mohli vchádzať pohodlne už z podchodu. Vozičkári v tomto prípade naozaj uvidia viac, ak ostanú doma pri televízii. Exkurzia v podchode by pre nich bola príliš krátka – ku schodom na druhom konci. Ďalej by sa dostali, len ak by im narástli krídla.
Táto časť sa hotela už netýka a mesto tvrdí, že na zmenu nemá peniaze. Takže po schodoch, po schodoch, spievam si. Alebo okľukou pri električkovom tuneli? Cesta je bez schodov a do kopca ich hádam niekto vytlačí.
Na Hodžovom námestí ostali bariéry aj po obnove. Výťah, ktorý investor mohol namontovať, vraj potrebuje celodennú obsluhu. Na takú celodennú obsluhu zamestnajú len strážcov, ktorí by obsluhu asi nezvládli.
Bolo to z obavy, že ľudia odkázaní na vozík by takú atrakciu húfne skúšali? Nech pekne idú cez priechody, veď sú na nich semafory, alebo sa môžu zviesť autobusom. Jednu zastávku a zadarmo.
V tomto meste na vás myslíme.
