BRATISLAVA 27. mája (SITA) - Vydrica pod hradným vrchom v Bratislave nie je mŕtvou zónou, tvrdí Slovenská spoločnosť sprievodcov cestovného ruchu (SSSCR). Podľa člena predsedníctva spoločnosti Pavla Šimove to dokazuje aj neustály záujem domácich i zahraničných občanov na riešenie územia. Mnohí podávajú pripomienky už od 90-tych rokov. "Pri opätovnej výstavbe Vydrice by sa mal jednoznačne a citlivo zohľadniť jej kultúrny a historický význam. Postupovať by sa malo s maximálnou ohľaduplnosťou a citlivosťou. Ľahostajnosť a brutalita minulých režimov nás už stáli veľa obetí aj stratu časti historickej pamäte," povedal dnes na tlačovej besede Šimove. Spoločnosť preto primátora a starostu Starého Mesta vyzýva, aby sa zasadili o zohľadnenie významu daného územia. Investora projektu zasa žiadajú o podporu vyváženého rozvoja mesta a o korektný dialóg. "Vyzvali sme investora, aby po prepracovaní opäť verejnosti predstavil návrhy na riešenie Vydrice. Chceme pokračovať v začatom dialógu, ale viac ako dva mesiace nemáme žiadnu odozvu," konštatoval. SSSCR podporuje aj svetová a európska asociácia turistických sprievodcov, spolky menšín, cirkvi, historici, odborníci či Múzeum mesta Bratislavy.
Význam Vydrice posilnil napríklad knieža Rohan či Žigmund Luxemburský ako prvý developer tohto územia, ktorý tu chcel vybudovať niečo podobné ako pražská Malá strana. S Vydricou sú spojené aj prvé kráľovské kúpele v meste, Kempelenov vodovod na zásobovanie hradu či vývarovňa chudobných. Na danom území pôsobil významný cech rybárov, vyhľadávané boli Rybie fašiangy. Žil tu aj židovský mecenáš Ignác Schreiber, ktorý v závete odkázal svoj majetok nemocniciam, sirotincom a kultúrnym inštitúciám. Od 18. storočia sa tu usádzali aj šľachtici, medzi ktorých patrí aj grófka Terézia Brunswicková. Ludwig van Beethoven zložil pre ňu Sonátu mesačného svitu. Grófka okrem podporného spolku žien položila základy systému súčasných materských škôl pre deti vinohradníkov a remeselníkov. Jej mottom bolo: Dajte deťom vzdelanie a vytrhnete ich z bahna nevzdelanosti, keď sú ľahko manipulovateľné. Obyvateľstvo Vydrice hovorilo do 2. svetovej vojny po slovensky, nemecky a maďarsky. Časť z neho však vyhnali, židovské rodiny zahynuli v koncentračných táboroch.
