BRATISLAVA. Prvý mechanický invalidný vozík začal Martin Farba z Rovinky používať pred viac ako desiatimi rokmi. Trpí svalovou dystrofiou, ochorením, ktoré spôsobuje oslabenie a ochabovanie svalov.
Zo začiatku vozík nepotreboval pravidelne, jeho stav sa postupne zhoršoval a už sa nemohol pohybovať sám. „Potreboval som prejsť so svojimi deťmi na ihrisko, ale vozík bol v takom stave, že sám by som sa tam nedostal.“
Nemusel ostať doma
Po rokoch mal nárok na to, aby mu zdravotná poisťovňa preplatila nový, vybral si opäť mechanický. „Chcel som veľmi kvalitný vozík, ktorý má výborné jazdné vlastnosti, ľahko sa nakladá do auta a dobre vyzerá,“ hovorí Farba. „Pracujem v súkromnej firme a ošúchaný, starý vozík by tam pôsobil tak isto ako roztrhané, špinavé oblečenie.“ Invalidný vozík, ktorý si vybral, stál 120-tisíc korún.
„Znamená pre mňa veľkú zmenu, som s ním spokojný. Šesťročná dcéra ma bez problémov odtlačila ku kolotočom, ktoré boli na druhom konci dediny,“ hovorí Farba.
Pomáha belasý motýľ
Zdravotná poisťovňa však preplatila necelú polovicu. Zamestnávateľ mu priplatil 30-tisíc korún. Rovnakú sumu dostal Martin Farba z celoslovenskej verejnej zbierky Deň belasého motýľa. Každý rok ju robí Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR. „Som vďačný za túto možnosť. Peniaze sa dajú získať aj z rôznych nadácií, ale je to dosť zložité a výsledky sú neisté.“
Andrea Madunová za organizáciu povedala, že približne od polovice mája do konca júla prebieha zbierka cez SMS správy. Upútať na zbierku má Koncert belasého motýľa, ktorý bude 10. júna tradične na Námestí SNP.
Na Deň belasého motýľa 13. júna sa bude robiť zbierka spojená s osvetou o tomto ochorení aj v uliciach Bratislavy a iných miest. Peniaze pôjdu na kúpu alebo doplatenie pomôcok pre ľudí so svalovou dystrofiou, ktoré štát nehradí vôbec alebo len čiastočne. Madunová povedala, že za predchádzajúcich sedem ročníkov sa zo zbierky pomohlo 125-krát sumou vyše 2,5 milióna.
Dva vozíky nie sú veľa
Vlani dostala príspevok viac ako 15-tisíc korún na kúpu mechanického vozíka aj Margita Granecová z Bratislavy. „Pohybujem sa na elektrickom vozíku, doma je ale nepraktický. V kúpeľni by som sa s ním nemohla otočiť.“ Hovorí, že bez príspevku by si pomôcku zazpečiť nemohla. „Je to najjednoduchší typ, ale z invalidného dôchodku by som na to nenašetrila.“
Človek so svalovou dystrofiou väčšinou musí mať dva funkčné vozíky, jeden elektrický a druhý mechanický. „Mechanický vozík používa hlavne v domácom prostredí, kde by sa s robustnejším elektrickým nedostal,“ hovorí Madunová. S takýmto vozíkom sa ľahšie manipuluje aj pri preprave. Elektrické vozíky umožňujú samostatný pohyb, používajú sa všade tam, kde je to možné.
Prečo potrebujú viac
Madunová vysvetľuje, že zdravotná poisťovňa alebo úrad práce preplatia len časť nákladov na pomôcku. „Elektrický vozík s elektrickým polohovaním chrbta, stúpadiel, sedačky, opierkou hlavy, odklopným ovládaním stojí okolo 360-tisíc korún, zdravotná poisťovňa hradí 138-tisíc,“ hovorí. „Takýto vozík však nie je pre dieťa s ochorením svalov žiadny nadštandard, iba nutná potreba.“
Oslabovaním svalov choroba časom človeka pripúta na invalidný vozík. Zasahuje aj ruky, mnohí sa dokážu premiestňovať len na elektrickom vozíku. Potrebujú zdvihák, aby sa dostali z vozíka na lôžko alebo do vane, či polohovaciu posteľ, aby mohli meniť polohu pri ležaní.
„Zbierku sme začali robiť práve preto, že naši členovia nemali prístup k pomôckam. Nemali dosť peňazí, aby si mohli zaplatiť alebo doplatiť za pomôcky, na ktoré boli odkázaní,“ povedala Madunová.
O tom, kto príspevok dostane, rozhoduje výkonný výbor organizácie na základe žiadostí. Riadia sa pritom štatútom pomoci, ktorý určuje pravidlá rozdeľovania.
Z ceny elektrického vozíka, ktorý stojí okolo 360-tisíc korún, zdravotná poisťovňa hradí 138-tisíc. Takýto vozík však nie je pre dieťa s ochorením svalov nadštandard.
Andrea Madunová, Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR
