Napríklad prechádzka od Zochovej chaty na rozhľadňu na kopci Veľká homoľa by mohla dopadnúť veľmi zle.
Celkom pohodlnú túru úzkym chodníkom zvládajú aj deti. Počas nedávneho víkendu ich tam bolo aj s rodičmi dosť. Pomaly sme stúpali do kopca.
Odrazu sa ozval rachot a oproti sa začalo rútiť päť jazdcov v čiernom jeden za druhým na horských bicykloch. Preskakovali skaly, flekovali, za nimi sa víril prach a praskali konáre.
Jedného chlapčeka som ešte stihla strhnúť z cesty, ostatní pešiaci sa rozpŕchli. Cyklisti s rehotom zmizli medzi stromami.
Pocit, že sa môžeš kedykoľvek dokaličiť, stačí jeden zle umiestnený kameň, musí byť úžasný.
Chcela, teda vlastne nechcela by som vidieť, čo by sa stalo, keby títo blázni naozaj zrazili nejaké dieťa alebo staršieho človeka, ktorý im nestihne uhnúť.
Určite by to bol iný adrenalín. Zatiaľ si našťastie všetci spoločne užívame len toho adrenalínu, ktorý je na našich lesných cestách bežný.
