PETRŽALKA. Sad Janka Kráľa na pravom brehu Dunaja vyhlásil Pamiatkový úrad tento rok za národnú kultúrnu pamiatku. Dovtedy bol tento obľúbený park Bratislavčanov pamiatkovo chránený ako historická zeleň.
Mestská časť Petržalka však v tejto súvislosti upozornila úrad na nesúlad v zadefinovaní územia kultúrnej pamiatky. „Dostali sme vo februári list, v ktorom nás úrad informoval o vyhlásení územia sadu za kultúrnu pamiatku,“ povedal Ľubomír Andrassy, hovorca Petržalky. „Mysleli sme si, že mestská časť má návrh pripomienkovať a preto sme poukázali na fakt, že časť územia je zadefinovaná v rozpore s územným plánom mesta platným od roku 2007.“
Výstavba a záplavy
Dodal, že do územia pamiatky sa totiž dostalo aj okolie sadu - časti Tyršovho nábrežia - päť parciel, medzi nimi napríklad aj Mýtny domček, ktorý je kultúrnou pamiatkou, ale nie je súčasťou sadu.
„Tieto územia sú v územnom pláne určené ako lokality na občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského charakteru, navyše ide o záplavové pásmo, ktoré má svoj špecifický režim,“ povedal Andrassy.
Pamiatkový úrad na výhrady mestskej časti odpovedal, že územie už bolo za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásené, pripomienky berie na vedomie a bude sa nimi zaoberať.
Bratislavský magistrát sa zatiaľ k faktu, že vyhlásenie rozsahu národnej kultúrnej pamiatky je v rozpore s územným plánom, nevyjadril.
Stavby v blízkosti sadu
V blízkosti sadu pribudlo viacero budov a ďalšie sa plánujú. Dokončená je Aupark tower a na Krasovského finišuje stavba 22-poschodovej polyfunkčnej budovy.
V jej susedstve na pozemku, kde vyrúbali posledný marcový víkend 112 stromov, bude spoločnosť IPD stavať 15-poschodovú budovu a garáž s 240 parkovacími miestami.
Okrem toho vlastní IPD aj druhú časť zeleného pásu na Krasovského, kde zostalo vyše tristo stromov. Tu chcel investor pôvodne stavať hotel. Po protestoch ochranárov a obyvateľov sa výstavby na tomto pozemku vzdal.
V tesnej blízkosti plánovanej stavby a Sadu Janka Kráľa tu už plánuje stavať aj majiteľ štadióna Artmedie. Na mieste športoviska navrhuje hotel.
Z komunikácií je stabilným susedom parku Viedenská cesta, Krasovského ulica, Jantárová a Einsteinova cesta a diaľnica. Naposledy pribudol zjazd z Jantárovej cesty na Krasovského.
Rok pred Pratrom
Sad Janka Kráľa je dnes jedinou rozsiahlou plochou parku v meste. Bol založený v roku 1775, keď sa obyvatelia Bratislavy rozhodli premeniť prímestský lužný les na verejný park.
Založenie parku súviselo aj s reguláciou nivy Dunaja, jej úpravou sa získala pôda na založenie parku.
Sad Janka Kráľa sa stal prvým verejným parkom v strednej Európe. Viedenský Prater sprístupnili o rok neskôr. V lužnom lese sa vybudovali aleje, ktoré mali tvar osemramennej hviezdy.
K väčšej prestavbe parku došlo až v tridsiatych rokoch 18. storočia. Okrem zvláštnych rastlín, ako je napríklad ginko či makula pomarančová, sú v sade krásne exempláre platanov a rastie tu asi dvesto gaštanov, niektoré majú pod šesťdesiat, iné okolo sto rokov.
Veža v sade
Gotická vežička na okraji Sadu Janka Kráľa slúži ako altánok.
Je to horná časť pôvodnej veže františkánskeho kostola z 15. storočia.
Patrila medzi najkrajšie gotické veže vo vtedajšom Uhorsku.
Pre zlý stav hornej časti ju v roku 1897 rozobrali a umiestnili do parku ako altánok.
Je obľúbeným miestom, kam sa chodia fotografovať pred svadbou novomanželia.
|
|
