BRATISLAVA. Pamätník Červenej armády, kde leží takmer sedemtisíc sovietskych vojakov, nemusel pred 50 rokmi vzniknúť práve na Slavíne. Jedna z dominánt mesta s vyše 37metrovým obeliskom mohla pôvodne stáť na dnešnom Námestí slobody.
Asi piatim desiatkam návštevníkov sobotnej prehliadky pamätníka to povedal Matúš Dulla z Fakulty architektúry STU. Podujatie sa konalo v rámci Dní architektúry. „Po 2. svetovej vojne boli v meste aj provizórne cintoríny, pri Prezidentskom paláci. Úcta, ale aj stalinistická totalita spôsobili, že sa nakoniec zvolilo miesto na výraznom kopci,“ povedal.
Na stavbu pamätníka sa konala začiatkom 50. rokov súťaž, ani po jej uzavretí však miesto nebolo jasné a špekulovalo sa o „Gottwalďáku“. „Je veľa pikantérií okolo, na ktoré sa zabudne,“ povedal architekt. Ďalšou z nich je napríklad to, že pred výstavbou sa urobila maketa 1:1 z dreva. „Také niečo sa, pokiaľ viem, robilo už len vo Viedni koncom 19. storočia,“ povedal Dulla. Niektorí z návštevníkov využili aj možnosť vyliezť po rebríku na terasu a odtiaľ si odfotografovať mesto.
Ďalšími akciami v rámci podujatia bola prehliadka budovy Slovenského rozhlasu za prítomnosti projektanta Štefana Svetka, prehliadka rodinného domu architekta Ivana Matušíka, návšteva Anatomického ústavu Lekárskej fakulty UK, budovy Umeleckej besedy alebo budúcej budovy relaxačného centra Fitfactory v Petržalke.
