Prevažná časť exponátov pochádza z Národnej galérie v Prahe, zastúpené sú však aj diela z iných českých galérií a súkromných zbierok.
Zrzavého tvorba predstavuje spojenie českého secesného symbolizmu a expresionizmu s neskoršími prvkami kubizmu. Rozhodujúci vplyv na umelcovu tvorbu mali impresionisti, ich výstava v Prahe v roku 1907 bola pre neho podnetom na neskorší pobyt v Paríži. Na Zrzavého vývoj vplývali aj jeho pobyty v Nemecku a v Taliansku, ako aj česká krajina a vtedajší českí výtvarníci a spisovatelia.
Dielo Jana Zrzavého je svojráznou výpoveďou o smútku, samote, pokore, utrpení, radosti, vzniku aj zániku, živote aj smrti. O tom všetkom vypovedajú jeho zobrazenia prírody, miest - poézia striech a uličiek, zátiší. Jeho tvorba vzrušuje a oslovuje milovníkov výtvarného umenia, jeho obrazy patria k najdrahším na významných umeleckých aukciách, na druhej strane sa však stávajú predmetom falzifikovania.
Jan Zrzavý nadviazal na slávnu tradíciu starých majstrov, z ktorých najviac obdivoval Leonarda da Vinciho. Považoval sa za žiaka Jana Kubištu, o ktorom napísal, že lepšieho učiteľa a priateľa nemohol nájsť.
Jan Zrzavý miloval svoje obrazy viac než seba samého. Ťažko sa s nimi lúčil a svoje najobľúbenejšie si ponechával po celý život.
Podobne ako mnoho mimoriadne geniálnych osobností (Picasso, Mucha) bol veľmi zlým študentom a v žiadnej škole nevydržal viac než rok. V Havlíčkovom Brode na gymnáziu dostal dokonca trojku z kreslenia.
Výstava v Galérii mesta Bratislavy potrvá ešte do 8. júna.
|
Jan Zrzavý - Leonardo. |
