BRATISLAVA 13. mája (SITA) – Navrhované prepojenie Veľkého a Malého Draždiaka, s ktorým sa počítalo pri vybudovaní približne 50-hektárového lesoparku Draždiak v bratislavskej Petržalke, pravdepodobne nebude. Takéto riešenie sa podľa spracovateľky urbanistickej štúdie Jely Plencnerovej pôvodne navrhovalo z výtvarno-estetického hľadiska. „Kanál by mal prechádzať cez porasty, ktoré nemajú veľkú ekologickú hodnotu a perspektívne ich bude treba nejakým spôsobom sanovať,“ povedala pre agentúru SITA Plencnerová. Boli pritom vypracované dva varianty prepojenia - prvý hovoril o prepojení prírodným kanálom, druhý zasa o umelom kanále. Spracovateľ i mesto sa prikláňali k prvému variantu, ktorý by nemal byť až tak finančne náročný z hľadiska výstavby i prevádzky. Navrhované prepojenia oboch vodných plôch sa však v pondelok na verejnom prerokovávaní urbanistickej štúdie nevyhlo masívnej kritike zo strany občanov. V tejto súvislosti sa dokonca objavili aj pojmy „pofidérnosť“ a „šafárenie“.
Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský uviedol, že v prípade takého značného nesúhlasu zo strany verejnosti sa Veľký a Malý Draždiak zrejme neprepoja. „Akceptoval som návrh, aby sa v spolupráci so spracovateľom a zástupcami ochranárskych združení vytvorila pracovná skupina. Tá musí posúdiť, či prepojenie áno alebo nie. Keď povedia, že nie, tak jednoducho tento spojovací kanál nebude,“ uviedol pre médiá. Podľa Plencnerovej sa v takom prípade vykonajú na dotknutom území, cez ktoré mal viesť kanál, sadové úpravy. Asanácia niektorých porastov bude podľa jej vyjadrení potrebná najmä z hľadiska bezpečnosti parku. Ubezpečila však, že sa urobia len nevyhnutné opatrenia a v minimálnom rozsahu.
S prepojením oboch Draždiakov nesúhlasia ani petržalskí poslanci, čo potvrdil aj starosta Milan Ftáčnik. Podľa neho totiž miestna samospráva nevidí na takýto krok dôvod a v žiadnom prípade nesúhlasí s argumentom estetického hľadiska. Ako jeden z protiargumentov uvádzajú rozdielnosť kvality vody vo Veľkom a Malom Draždiaku, pričom neveria, že sa podarí vytvoriť rovnaké podmienky v oboch jazerách. Mestská časť sa tiež obáva, že prepojenie by mohlo vytvoriť podhubie pre komáre. Ako ďalší dôvod nesúhlasu uvádzajú výrub veľkého množstva stromov. „Investujeme veľké prostriedky, aby sme vytvorili vodný prvok. A pritom tam máme krásny lesný prvok. Treba ho len skultivovať a odstrániť všetky bariéry, dostať odtiaľ stavebný materiál, čo tam zostal z minulosti. Naozaj sme nenašli dostatok argumentov zo strany predkladateľa, prečo tam má byť vybudovaný spojovací kanál,“ povedal pre agentúru SITA starosta Ftáčnik. Napriek tomu, že občania nesúhlasia s výrubom stromov na mieste navrhnutého kanála, vybudovanie lesoparku sa nezaobíde bez odstránenia niektorých stromov. Upozorňujú na to aj samotní ekológovia. Dôvodom je bezpečnosť návštevníkov lesoparku. Na niektorých miestach sú totiž vysadené topole, ktoré sú rizikové, náletové a ľahko lámavé, čím predstavujú značné nebezpečenstvo pre ľudí.
Po nesúhlase občanov by sa nemal vybudovať ani parkovací dom pri západnej hranici lesoparku ako aj niektoré ďalšie parkovacie miesta. Občania pritom navrhujú vybudovanie pozdĺžneho parkovania popri Kutlíkovej. Niektorí dokonca navrhujú úplne zrušenie tejto cesty, ktorá kvázi celý lesopark rozdeľuje na dve časti. Podľa Plencnerovej sa k takémuto riešeniu parkovania musí vyjadriť príslušné oddelenie na magistráte ako aj ďalšie kompetentné organizácie. Občania v súvislosti s parkovaním navrhujú tiež využitie súčasného nevyužívaného parkoviska pri Dostihovej dráhe blízko Dolnozemskej cesty. Obyvatelia rovnako nesúhlasia ani s výstavbou reštaurácií, cukrárne či malej ZOO, otázna môže byť aj ekovyhliadka. Pripomienky sa týkali aj hluku či prístupovej cesty k súčasným chatkám pri Malom Draždiaku. Zvažuje sa tiež vybudovanie skateparku na mieste dnešného obratiska autobusov v blízkosti petržalskej vozovne. Niektorí občania podporujú návrh vybudovať tu U-rampu, iní sú za odstránenie betónu a vysadenie zelene. Dôležité slovo má však v tomto prípade Dopravný podnik Bratislava. Zo strany občanov sa ozvali aj také hlasy, podľa ktorých by sa namiesto vybudovania lesoparku malo revitalizovať okolie Chorvátskeho ramena.
Na druhej strane by sa však mali vybudovať sociálne zariadenia pri všetkých vstupoch do lesoparku. Podľa primátora je tiež nevyhnutné dobudovať kanalizáciu. Tá by mala byť časom dotiahnutá aj k tým chatkám, ktoré ju v súčasnosti ešte nemajú. Podľa Ďurkovského je z hľadiska ekológie neprijateľné, aby sa aj naďalej dostával septik do Malého Dunaja. Počíta sa aj s osadením verejného osvetlenia, odpadkových košov, lavičiek, vyčistenie mokradí a odstránenie nepotrebného stavebného materiálu. Upraviť by sa mala tiež súčasná horáreň. V budúcnosti by malo ísť o maximálne dvojpodlažnú budovu pre správu a údržbu lesoparku. „Náš zámer je vybodovať v tejto lokalite park, ktorý bude slúžiť verejnosti ako celoročne prístupný park. Podobne ako Železná studienka,“ dodal primátor Andrej Ďurkovský.
Zároveň je potrebné doplniť, že súčasťou navrhovaného lesoparku nie je Veľký Draždiak. Lesopark by mal totiž končiť pri hranici s touto vodnou plochou. Riešenie Veľkého Draždiaka nie je ani súčasťou vypracovanej urbanistickej štúdie. Je to ale z toho dôvodu, že pre Veľký Draždiak bola už v minulosti vypracovaná takáto štúdia. Jej súčasťou je pritom aj prekládka elektrického vedenia ponad jazero. Súčasná trasa je totiž najväčším problémom Veľkého Draždiaka, ktorý bráni získaniu oficiálneho povolenia na kúpanie. „Elektrárne majú k prekládke kladné stanovisko, majú tiež pripravené investície na preloženie vedenia. Novým územným plánom mesta sa schválil koridor, kde má byť vedenie preložené,“ konštatoval Ftáčnik. Mestská časť už rokuje s jednotlivými vlastníkmi dotknutých pozemkov. „S veľkými vlastníkmi sme sa dohodli. Malí majú problémy, aby uvoľnili priestor, ktorý je na to vyhradený. Dohodnutí sme teda zatiaľ na 80 percent,“ vysvetlil starosta. Rokovania s majiteľmi pozemkov chce mestská časť ukončiť ešte v tomto roku. Vedenie Petržalky dúfa, že elektrické vedenie by sa mohlo začať prekladať na budúci rok.
Spracovanie urbanistickej štúdie lesoparku Draždiak stálo 800-tisíc korún. Mestskí poslanci rozhodli o vyčlenení peňazí z mestského rozpočtu na vybudovanie lesoparku vo výške maximálne 130 miliónov korún. Primátor súhlasil s predĺžením termínu pripomienkovania. Hovorí sa o konci júna, presný dátum čoskoro zverejní mesto aj na svojej oficiálnej stránke www.bratislava.sk
