Ale dá sa to vydržať, ak človek verí, že to dobre dopadne. Že keď bude všetko hotové, budeme mať mesto pohodlnejšie, príjemnejšie.
Ibaže sme sa presvedčili, že to tak nemusí byť. Novú dlažbu napríklad možno rozryť pri kladení káblov. Firmy, ktoré nadstavujú poschodia v každej bytovke, kde sa obyvatelia ulakomia na novú fasádu, nechávajú za sebou nezničiteľné betónové útvary, smeti a smrad. Keď prší, dívam sa do jazera, ktoré vzniká v našom dvore z obrieho odkvapu nadstavby. Niekde ostala po stavbároch obrovská cievka, inde zas investor zabudol na zničený trávnik, ktorý už asi nemal v zmluve. To je obyčajná neslušnosť.
Istý miestny úrad nedávno zistil, že ľudia sa najviac sťažujú na svojich susedov. Ideme až do absurdít v boji s jednotlivcom, ktorý nás vytáča, ale proti neslušnej inštitúcii – na to väčšina z nás nemá odvahu.
Jedna anglická pieseň radí, aby sme prestali naháňať tiene a tešili sa zo života. Ako človek, ktorý má mestá rád, som sa už rozhodla. Toto leto vyskúšam aj prechádzku po iných metropolách.
