Vydrické zájazdné hostince a povestné krčmy
Prvé, ešte bezmenné hostince tu slúžili svojim návštevníkom už na začiatku 17. storočia.
Jeden z najznámejších hostincov vznikol v roku 1638 a dostal názov Čierny lev. Plnil funkciu zájazdného hostinca so slušnými ubytovacími priestormi a dobrou kuchyňou a preto ho často vyhľadávali najmä kupci, ktorí prichádzali až zo Sliezska a pokračovali ďalej po Jantárovej ceste do južných krajín, ako aj rybári z Györu, ktorí dovážali ryby na trh na Rybnom námestí.
Koncom 17. storočia slúžil Čierny lev na ubytovanie vojska. Stal sa tak „zásobárňou“ klientov dám najstaršieho remesla, ktoré sa už v tom čase začali sústreďovať v hostinci U Modrej šťuky, ktorý vznikol v roku 1735. Pôvodne to bola jednoposchodová budova, stojaca medzi kráľovským zbrojným arzenálom a Vodnou vežou.
V roku 1773 hostinec prestavali a rozšírili a podľa daňových záznamov sa v roku 1800 jeho majiteľom stal F. Aulich, otec Ľ. Aulicha, honvédskeho generála, popraveného roku 1949 po prehratej maďarskej revolúcii.
Návštevníkom a obyvateľom Vydrice ponúkali svoje služby ďalšie početné, rovnako poeticky znejúce hostince Zlatá lampa (1708), Zelený strom (1753), Zlaté Slnko (1772), Zlatý jeleň (1802), Biely vlk (1803), Hviezda (1830).
Na Zuckermandli boli už od polovice 18. storočia v prevádzke hostince s „konkurenčne“ znejúcimi názvami ako: U čierneho medveďa, U hada, U zlatého anjela, U jeleňa či U čierneho hrozna. Osobitosťou týchto hostincov bolo, že koncesiu na výčap piva a ubytovanie cestujúcich získal každý, kto sa na Vydrici stal majiteľom domu.
Z ich súpisu sa tak dozvedáme, že v roku 1743 majiteľom jedného z najznámejších hostincov U hada bol J. Wittman, že jeho neskoršia majiteľka A. Wittmannová ho za 2500 zlatých predala roku 1765 J. Güllmayrovi, a z testamentu Židovky M. Mandlovej sa dozvedáme, že v dome bola aj maštaľ a komora a odkazuje ho M. Duxovi.
Majiteľmi dôležitého zájazdového hostinca U čierneho medveďa boli začiatkom 18. storočia dedičia mešťana Groszmanna a Podhradská židovská náboženská obec mala v tomto dome svoju modlitebňu.
Pre zájazdové hostince na Podhradí bolo charakteristické, že mali široký podjazd a rozľahlý dvor s možnosťou pohodlného „parkovania“ povozov. A keďže na Zuckermandli stáli vedľa seba hneď tri takého hostince, zvyšovalo to pre ich návštevníkov pocit bezpečia.
Pokračovanie nabudúce
