BRATISLAVA. V stredovom deliacom páse na Trnavskej ceste, blízko zimného štadióna, kvitnú magnólie. Mesto ich vysádzalo na jeseň spolu s javormi, zelený pás chce zrevitalizovať.
Do celého projektu plánuje investovať 24 miliónov korún, peniaze hľadá u sponzorov. Zatiaľ všetky práce zaplatil Slovnaft, dal na to 3,6 milióna korún. Otázne je, či bol výber drevín cenovo a typovo najvýhodnejší.
Mestotvorný prvok
„Zámerom je vytvoriť výrazný mestotvorný prvok na frekventovanej vstupnej komunikácií do mesta,“ povedala Mária Račková z magistrátu. V zelenom páse majú byť jasene, kríky tuje a zakrslej kosodreviny. Skombinujú ich s magnóliami, kvetinovými záhonmi, trávnikom a kríkmi s rôznofarebnými listami.
Jasene a magnólie vysadili vlani na jeseň. Račková povedala, že kríky vysadia v dohľadnom termíne. Pokládka trávneho koberca aj výsadba kvetinových záhonov bude prebiehať od druhej polovice mája.
Sporným bodom sú magnólie. Mesto tvrdí, že pre stredový pás sú vhodné. Iní odborníci to spochybňujú.
„Návrh na úpravu stredového pásu spracoval záhradný a krajinný architekt Alfonz Torma,“ hovorí Račková. „Vo svojom odbore pôsobí v Bratislave vyše štyridsať rokov a navrhoval sadovnícku úpravu stredového deliaceho pásu aj v minulosti.“
Výsledok je kompromis
Výber rastlín podľa Račkovej ovplyvnilo aj to, ako dokážu tolerovať prostredie a ich celoročné estetické pôsobenie. Limitujúcim faktorom bolo dodržanie bezpečnosti premávky.
„Výsledok je preto kompromisom, zohľadňuje požadované vlastnosti rastlín. Majú podobné nároky na stanovisko,“ povedala. „Potrebujú slnko až polotieň, živnú pôdu. V našich klimatických podmienkach sú otužilé a uspokojivo znášajú mestské prostredie.“ Račková dodala, že niektorí dendrológovia považujú stromové typy magnólií za vhodné do uličných stromoradí.
Záhradníci: Magnólie nie sú najvhodnejšie
Dagmar Krempaská, záhradníčka, si myslí, že magnólie v stredovom páse nebudú mať optimálne podmienky. „Neznamená to, že vyhynú. Ide o to, ako budú prežívať. Z odborného hľadiska takéto riešenie nie je najšťastnejšie.“
Povedala, že magnólia je solitérna drevina, ktorá vyžaduje stanovište chránené pred vetrom a mrazom. Obvykle ju záhradníci umiestňujú do súkromných záhrad, átrií, parkov, alebo botanických záhrad. Mladé magnólie treba prikrývať proti mrazu a pridávať im rašelinu, potrebujú kyslejšiu pôdu.
„Znesú aj znečistené ovzdušie a veľkomestské prostredie, ale potrebujú chránené stanovištia,“ hovorí Krempaská. „Do exponovaného stredového pásu by sa aj z dopravného hľadiska lepšie hodili stromy s kmeňmi, ktoré vyššie vytvárajú korunu, nebránia vodičom vo výhľade.“
Zuzana Hudeková, vyštudovaná záhradníčka tiež hovorí, že magnólia sa nehodí do prostredia, kde hrozí zasoľovanie pôdy. To môže stredový pás zasiahnuť pri zimnej údržbe cesty. „Ak by to tak bolo, stromy budú mať veľké nároky na starostlivosť.“
Podobne sa vyjadril záhradník Viliam Schrantz. Tvrdí, že na zelený pás by sa dali vysadiť nielen vhodnejšie, ale aj lacnejšie rastliny. Račková povedala, že jedna magnólia stála päťtisíc korún, vysadili ich šestnásť.
