BRATISLAVA. V hlavnom meste prakticky niet rozsiahlych voľných plôch na výstavbu. Architekti už v minulosti riešili možný presun letiska či ťažkého priemyslu ako Slovnaft.
Hranice zmizli, dnes je otázka rozvoja na okrajoch Bratislavy, kde sa tieto areály nachádzajú, opäť aktuálna. Na mieste bývalých fabrík v intraviláne sa už stavia.
Lietadlá pri domoch
Letisko M. R. Štefánika leží v tesnej blízkosti Vajnôr, lietadlá prakticky pristávajú pri rodinných domoch. Miestna samospráva v minulosti vyjadrila obavu, že je letisko tak blízko obytných častí.
Architekt Štefan Svetko navrhuje, aby sa presťahovalo. „Svojou polohou sa stalo jednou zo základných prekážok harmonického rozvoja, samo je mestom obmedzované.“
V niektorých oblastiach sa napríklad nemôžu stavať výškové budovy pre náletový koridor, obmedzená je výška stavieb z východnej strany medzi Starým mostom a mostom Apollo.
Kapacita je otázna
Svetko si myslí, že je zmysluplnejšie postaviť nové, moderné letisko, ako investovať do rozvoja súčasného, ktoré nemusí kapacitne stačiť. Otázku letiska spracoval už v roku 1985, vtedy ho navrhoval premiestniť 30 kilometrov smerom na východ.
„Dosah z jeho prevádzky na mesto bol už v tom období neúnosný a úvahy o niekoľkonásobnom rozšírení prevádzky v nezmenených podmienkach sú absurdné.“
Tesnosť Karpát
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií na to hovorí, že by to bolo veľmi komplikované. „Zaoberali sme sa touto otázkou,“ informovala Dana Pajdlhauserová z ministerstva.
To uvažovalo o dobudovaní letiska v Kuchyni pri Malackách, tam však boli dva problémy. „Priestorová tesnosť za hrebeňom Malých Karpát a nie najvhodnejšie možné nalietavanie pre veľkokapacitnú obchodnú dopravu, druhým je potreba Kuchyne pre rezort obrany.“
Boleráz
Iným variantom je vybudovať väčšie letisko z letiska neďaleko obce Boleráz, to by však bolo oveľa drahšie ako rozšírenie letiska M. R. Štefánika a zrejme by bolo nutné zdĺhavé vykupovanie pozemkov.
¶Svetko tvrdí, že výkup nových pozemkov sa niekoľkonásobne vráti predajom a využitím pozemkov starého letiska.
Ministerstvo dodáva: „Kdekoľvek by sa malo zriadiť ďalšie moderné dopravné letisko pre potreby hlavného mesta, všade bude miestnym obyvateľom prekážať.“
Ekologické obmedzenia
Už dlhšie sa hovorí o tom, že z mesta by mali zmiznúť aj posledné prevádzky ťažkého priemyslu. Takými sú Slovnaft či Gumon.
„Slovnaft je najmä ekologickým problémom. Zdroj pitnej vody na Žitnom ostrove bude mať stále väčšiu hodnotu, rovnako ako kvalita životného prostredia Bratislavy. To budú pravdepodobnejšie dôvody na jeho premiestnenie,“ hovorí hlavný architekt mesta Štefan Šlachta.
Štvrtý kvadrant
Mesto sa donedávna nemohlo rozvíjať prirodzene do šírky pre politické obmedzenia, teraz je to však inak.
„Dnes, keď hranice prestali existovať, mesto sa určite bude orientovať na takzvaný štvrtý kvadrant - priestor medzi Jarovcami, Kittsee a Bergom,“ myslí si Šlachta.
Milan Vajda z magistrátu hovorí, že rozvojové lokality sú určené v územnom pláne. Okrem štvrtého kvadrantu, kde podľa neho územní plánovači vidia veľký potenciál, je to aj územie severovýchodu. Tam sa plánuje projekt Lamačská brána.
 Vláda schválila balík peňazí na rozvoj letiska M. R. Štefánika, cena a potenciál budúceho vybavenia sú privysoké na to, aby sa uvažovalo o jeho presťahovaní. FOTO SME – MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
Autor: Dorota Kráková © SME
