Vydricu a Zuckermandel charakterizujú autori štúdií o bratislavskom Podhradí aj ako sídlo početných remeselníkov.
V daňových knihách sú o tejto lokalite záznamy o pekárovi Jeremiášovi Fischerovi, pernikárovi Brandtnerovi, octárovi Litzenmayerovi, mäsiarovi Kupkovi, povrazníkovi Landtenbacherovi, syrárovi Heilerovi, pekárovi Ernstovi či lodnom majstrovi Schmidtenbauerovi.
Títo remeselníci boli usadení v okolí kostolíka sv. Trojice aj na Dunajskom nábreží. Bola tu aj pekáreň na biele pečivo, veľká vojenská pekáreň, a dom č. 70 na Podhradskom námestí patril mlynárskemu cechu.
Na mieste, kde v 15. storočí stála predmestská pevnôstka, nazvaná Tábor, stáli zasa dielne podhradských garbiarov. Svoje sídlo tu mali aj pivovarníci, najskôr v starom mestskom pivovare zo 17. storočia a po jeho odstránení v známom Meštianskom pivovare, ktorý postavili v roku 1772 podľa plánov bratislavského staviteľa F. Römischa. Pivovar získala od mesta do prenájmu rodina bohatého mešťana Specha, niekoľko ráz i vyhorel, najmä v rokoch 1800 a 1809 pri ostreľovaní Bratislavy napoleonskými vojskami a naposledy v roku 1896. Meštiansky pivovar bol veľmi obľúbeným miestom a v období prvej československej republiky sa tu, v pivovarskej reštaurácii, často stretávali redaktori denníkov a časopisov.
Pivovarská reštaurácia bola napríklad obľúbeným miestom posedenia pre redaktorov agrárneho denníka Slovenská politika Joža Nižnanského a Janka Hrušovského, aj dlhoročného šéfredaktora Slovenskej politiky, novinára, literárneho kritika a neskôr akademika Františka Votrubu, ktorý býval hneď na začiatku Malej Vydrice, v roku 1879 premenovanej na Jiringerovu (naposledy Prídavkovu) ulicu. Janko Hrušovský, s ktorým som sa zoznámil na konci 60. rokov ako začínajúci novinár, mi napríklad rozprával, že práve v tejto reštaurácii vznikali i viaceré romány na pokračovanie, ktoré on aj J. Nižnanský písali do Slovenskej politiky.
Občas sa stalo aj to, že keď sa Nižnanský zabudol v susednej Viedni (električkou spred neďalekého Carltonu to bolo len „na skok“), musel za neho pokračovať v písaní Čachtickej panej či iného jeho slávneho románu, aby čitatelia Slovenskej politiky na druhý deň našli ďalšie pokračovanie svojho obľúbeného „novinového“ románu.
Dodám ešte, že podľa policajných hlásení bol Meštiansky pivovar aj predmetom častej pozornosti vydrických dám najstaršieho remesla. (Krátené.)
Pokračovanie nabudúce
