STARÉ MESTO. Apponyiho palác bude po niekoľkoročnej rekonštrukcii od nedele zase prístupný. Tentoraz pre verejnosť otvoria všetky priestory. Bude tu opäť fungovať Múzeum vinohradníctva a expozícia dobových interiérov. Palác sa má využívať aj na komerčné účely.
Rekonštrukcia paláca sa pripravovala už v 80. rokoch, do programu priorít mesta sa dostala až v roku 2003. Okrem mestského múzea tu sídlil tiež Archív mesta Bratislavy a Regionálna knižnica, do ich priestorov sa návštevníci nedostali.
Čo našli archeológovia
Prieskumná a projektová príprava stavby sa začala v roku 2004, priebežne prebiehal aj archeologický výskum. Reštaurátorské práce sa začali v roku 2006. Výskum priniesol nálezy mapujúce osídlenie tejto parcely od 18. storočia až po neskorú dobu laténsku (1. storočie pred Kristom).
K najmladším nálezom patria tie z obdobia 16. až 18. storočia. Ide napríklad o líniu kanalizačného zberača z 18. storočia alebo studňu zo 16. storočia. Archeológovia z Pamiatkového ústavu našli aj strieborné denáre z Uhorska z čias panovania Ferdinanda I. a Maximiliána II.
Najstaršia murovaná stena pochádzala z druhej polovice 13. storočia. Z obdobia stredoveku objavili najmä nálezy skla – poháre a fľaše. K ešte starším nálezom patria dva hroby z veľkomoravského obdobia a tretí z obdobia sťahovania národov, v ktorom našli hrniec a bronzový prsteň. Z čias najstaršieho osídlenia z doby laténskej tu našli dve studne, hrnčiarsku pec a železný rošt. V jednej zo studní bola kostra psa.
Sídlo grófa aj radnica
Palác dal postaviť gróf Juraj Apponyi. Bol členom uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady a stal sa hlavným županom župy Tolna. Gróf skoro celý život prežil v Prešporku, kde 32 rokov pôsobil ako kráľovský radca. Palác vznikol ako novostavba na mieste dvoch starších meštianskych domov v rokoch 1761 a 1762. Autor projektu nie je známy, v staršej literatúre stavbu pripisovali F. A. Hildebrandtovi.
V miestnostiach na poschodí návštevníci budú môcť vidieť zachované obloženie stien drevenými panelmi, zreštaurované pôvodné maľby aj bohaté rokokové štukové ornamenty na stropoch. Z paláca sa v pôvodnom stave zachovali len dve krídla – západné a južné.
Šľachtickým sídlom bol do roku 1867. Vtedy ho mesto kúpilo a adaptovalo pre účely radnice. Jednotlivé salóny a izby paláca sa stali úradovňami.
Mestské múzeum
Mesto postupne uvoľňovalo palác pre potreby Múzea mesta Bratislavy, ktoré vzniklo v roku 1868. Už v roku 1926 múzeum sprístupnilo expozíciu v reprezentačných miestnostiach na prvom poschodí, v roku 1930 obrazáreň na druhom poschodí a v ďalšom roku otvorilo Bratislavské vinárske múzeum na prízemí budovy.
Otvorenie paláca spojilo mesto s dňami otvorených dverí Bratislava pre všetkých. Návštevníci ho môžu po rekonštrukcii vidieť v nedeľu o 14.00.
Po rekonštrukcii
Podkrovie paláca teraz upravili na študijný depozitár skla a keramiky. Na prízemí a v suteréne je znova Múzeum vinohradníctva.
Prezentuje dejiny vinohradníctva, pestovanie viniča, zber úrody i spracovanie hrozna na území Bratislavy od staroveku po 20. storočie. Predstavuje dve najvýznamnejšie bratislavské vinárske firmy Hubert J. E. a Palugyay, ktoré za svoju produkciu, najmä šumivého vína, získali medzinárodné ocenenia.
Na ďalších podlažiach sa nachádza Múzeum historických interiérov. Prvé poschodie je zariadené ako šľachtický interiér z konca 18. storočia. Na druhom poschodí sú vystavené ukážky zariadenia mestského interiéru z obdobia od konca 18. do konca 19. storočia.
