Bratislava 23. apríla (TASR) Realizácia prepojenia železničných koridorov TEN-T v Bratislave sa posunula o ďalší krok vpred. Projekt úspešne zavŕšil proces posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie. V súčasnosti sa ukončilo prerokovávanie dopravno-urbanistickej štúdie a bol predložený jej čistopis ako podklad pre prípravu návrhu zmien a doplnkov územného plánu mesta.
V súčasnosti sa pracuje na dokumentácii stavebného zámeru. Jej úlohou je posúdenie efektívneho vynaloženia verejných financií. Schvaľovateľom dokumentácie bude Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, povedal pre TASR generálny riaditeľ Dopravoprojektu, a. s. Gabriel Koczkáš.
Ako ďalej uviedol, pre termín vydania územného rozhodnutia je momentálne rozhodujúce, ako rýchlo sa podarí zavŕšiť proces zmien a doplnkov územného plánu mesta. Nakoľko ide o projekt nadnárodného významu, predpokladáme konštruktívny a aktívny prístup všetkých zodpovedných inštitúcií a tretích strán k jednotlivým schvaľovacím procesom, spresnil s dodatkom, že vzhľadom na zložitosť celého procesu si zatiaľ nie je celkom istý, či termín do konca roka bude dodržaný.
Ak sa to podarí, dokumentácia k stavebnému zámeru a právoplatné územné rozhodnutie by mohlo byť vydané už na jar 2009. Koczkáš predpokladá, že na samotnej stavbe by sa mohlo začať pracovať od roku 2011 a dokončená by predbežne mala byť v roku 2016.
Pri výstavbe podzemného železničného koridoru v Bratislave chcú architekti uplatniť podobné postupy, aké boli použité v rámci predĺženia liniek U2 pri budovaní viedenských staníc Praterstern a Schottenring. Ich slávnostné uvedenie do prevádzky bude 10. mája tohto roku.
Viedenské stanice demonštrujú dve základné technológie, prostredníctvom ktorých by sa malo postupovať aj v rámci Bratislavy. Na stanici Praterstern bola použitá technika budovania hĺbením pod ochranou horného stropu, ktorá eliminuje všetky negatívne dopady na životné prostredie - čo sa týka hluku a rôznych ďalších emisií, spresnil Koczkáš. Touto technológiou by mala vzniknúť bratislavská halová stanica Filiálka a stanica Letisko.
Ako pre novinárov uviedol Vladimír Šimko, ktorý na bratislavskom projekte prepojenia železničných koridorov TEN-T spolupracuje, stanica Schottenring bola budovaná typickou tunelárskou razenou metódou. Týmto spôsobom bude v Bratislave vybudovaná stanica Centrum vedľa nového Národného divadla a stanica Nivy.
Okrem uvedených metód výstavby bola v prípade dunajského kanálu vo Viedni použitá aj technológia zmrazenia horniny. Ako upozornil Koczkáš, v Bratislave nemusí dôjsť k použitiu tohto postupu z toho dôvodu, že tunel pod Dunajom bude vedený v oveľa väčších hĺbkach, kde sú priaznivejšie geotechnické podmienky.
V rámci zachovania požiarnej bezpečnosti staníc je do projektu začlenená aktívna bezpečnostná vzduchotechnika, ktorá zabezpečuje bezpečný únik cestujúcich v prípade vypuknutia požiaru. Sú to technológie, ktoré určitým protiprúdovým vetraním zabezpečujú ochranu cestujúcich v rámci únikových ciest. Tým pádom netreba budovať samostatné únikové trasy. V prípade potreby budú v rámci úniku použité bežné cesty, objasnil Šimko. Princíp požiarneho zabezpečenia funguje tým spôsobom, že v mieste predpokladaného požiaru dôjde k intenzívnemu odsávaniu dymu a vzniknutého tepla.
Prepojenie železničných koridorov TEN-T je súčasťou budúcej európskej magistrály Paríž-Štrasburg-Viedeň-Bratislava. Samotný projekt sa skladá z troch stavieb. Dve z nich zasahujú širšie centrum Bratislavy, tretia je od Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu s Rakúskom.
Podľa plánov bude nová dopravná tepna v Bratislave vytvorená podzemným železničným spojením medzi existujúcimi železničnými stanicami Predmestie a Petržalka. Na trase bude vytvorená nová podzemná železničná stanica Filiálka a tri nové podzemné železničné zastávky Slovany, Nivy a Centrum.
Najhlavnejšou časťou projektu prepojenia je stavba vedúca od železničnej stanice Rača cez stanicu Predmestie, Filiálku až po železničnú stanicu Petržalka. V rozhodujúcej miere bude úsek vedený v tuneloch. Druhou najvýznamnejšou stavbou je napojenie letiska Milana Rastislava Štefánika na železničnú štruktúru mesta. Pre optimalizáciu prípravy aj výstavby je táto časť projektu rozdelená na tri úseky.
Prvým je zdvojkoľajnenie železničnej trate od stanice Petržalka po štátnu hranicu smerom na Kittsee, druhý je úsek zdvojkoľajnenia trate medzi bratislavskými stanicami Hlavná stanica a Nové Mesto. Tretí úsek je samotné železničné zapojenie letiska zo smeru Petržalka aj zo smeru Bratislava Nové Mesto, ktoré bude tiež vedené v tuneli respektíve na estakáde.
Investorom projektu prepojenia železničných koridorov TEN-T v Bratislave sú Železnice SR. Predpokladá sa jeho výrazné spolufinancovanie zo zdrojov EÚ. Predbežný odhad finančnej investície na realizáciu projektu sa pohybuje okolo 20 miliárd korún (615, 896 milióna eur). Celú projektovú a inžiniersku prípravu projektu zabezpečuje spoločnosť DI Koridor, s.r.o., ktorú na základe podmienok verejnej súťaže založili a jej akcionármi sú spoločnosť Dopravoprojekt, a.s. a Infraprojekt, s.r.o.
