BRATISLAVA. Viacerým mestským častiam chýbajú priestory na náhradu stromov, ktoré sa vyrúbu pre výstavbu. Stavebníci často len zaplatia spoločenskú hodnotu vyrúbaných stromov. Peniaze idú na starostlivosť o dreviny.
Náhradnú výsadbu sa málokedy podarí urobiť tak, aby nové stromy vytvorili súvislejšiu zelenú plochu. Mestské časti ich obvykle rozdelia do viacerých lokalít.
Sto nových stromov
Tradične najväčší problém s náhradou vyrúbaných stromov mávalo Staré Mesto. Vlani tu pre nedostatok vhodných priestorov neplánovali rozsiahlejšiu vlastnú ani náhradnú výsadbu. „Tam, kde chceme sadiť, sú často ešte staré dreviny,“ povedala hovorkyňa Starého Mesta Alena Kopřivová.
Tento rok však vysadili okolo sto nových stromov. Pribudli na Blumentálskej, Žižkovej, Palárikovej a Justičnej. Za výrub na Landererovej ulici získali náhradu 1,2 milióna korún. Orezmi za to ošetria stromy napríklad na Hviezdoslavovom námestí aj na uliciach Dobrovského, Dobšinského a Palackého.
„Úspešnosť náhradnej výsadby má dlhodobo sledovať investor. My ju preberáme na konci trojročnej lehoty,“ povedala Kopřivová. „Sledujeme, či všetky stromy prežili. Investor musí na vlastné náklady doplniť tie, ktoré sa neujali.“
V Petržalke sa takmer nesadí
Peniaze za výrub dostáva väčšinou Petržalka. Petržalský hovorca Ľubomír Andrassy tvrdí, že na nové stromy nemajú miesto. Povedal, že zvažujú zaviazať investorov, ktorí pre stavbu potrebujú výrub, aby nové stromy a kríky vysadili ako živý plot v okolí detských ihrísk. K najväčším tu patrí nedávny výrub 112 stromov v lesíku Krasovského, 111 stromov na Úderníckej a výrub 210 stromov na Einsteinovej. Okrem jedného výrubu sa náhrada pri všetkých riešila finančne.
Na viacerých miestach
Malými možnosťami na náhradu stromov, ktoré padnú pre výstavbu, je známy aj Ružinov. „Nie je to však u nás zďaleka také ako v Starom Meste,“ hovorí Zuzana Pallaghyová z ružinovského miestneho úradu. „Nemáme súvislé plochy, na ktorých by sa dala urobiť výsadba za 300- až 400-tisíc korún.“
Pallaghyová povedala, že aj zdanlivo voľné priestranstvá nemôžu často využiť. „Všade pribúdajú siete, nad ktorými sa nedá sadiť.“
Jeden stavebník preto obvykle dodáva zeleň na viac menších plôch. „Uprednostňujeme výsadbu pred finančnou náhradou.“ Peniaze za vyrúbané stromy teraz napríklad využívajú aj pri revitalizácii vnútrobloku Kulíškova – Budatínska – Súťažná.
Investori dostanú termín, do ktorého musia výsadbu splniť. „Niektorí nás sami zavolajú na kolaudáciu, kde môžeme dreviny skontrolovať. Inak sledujeme, kedy komu končí lehota, a potom sa o neho zaujímame.“
Pri cestách a školách
Problém s lokalitami na náhradnú výsadbu má tiež Nové Mesto. „Väčšina náhradnej výsadby sa preto robí na pozemkoch žiadateľov o výrub,“ povedala hovorkyňa Nového Mesta Alena Klesnilová. „Z verejných pozemkov máme vytypované stromoradia pri komunikáciách tretej a štvrtej triedy, ktoré spravuje mestská časť.“
Ďalšou možnosťou je dopĺňať dreviny vo vnútroblokových priestoroch, v parkoch, v areáloch škôl a na Kuchajde. Pri väčšej výsadbe má časť stromov zasadiť investor na svojom pozemku, časť dodá na verejné priestranstvo a zvyšok mestskej časti doplatí.
Proces náhradnej výsadby sleduje Nové Mesto priebežne. Žiadateľ o výrub musí do 30 dní úradu oznámiť, že stromy už zasadil. „V rozhodnutí, ktorým sa vydáva povolenie na výrub, sú aj termíny náhradnej výsadby, ktoré sa potom kontrolujú.“
Spoločenskú hodnotu stromov určuje vyhláška ministerstva životného prostredia.
Pri stanovení ceny rozhoduje druh stromu a obvod kmeňa vo výške 130 centimetrov nad zemou. Výslednú sumu ovplyvňuje aj vek dreviny, jej stav, miesto kde sa nachádza a či patrí k chráneným.
Trhová hodnota drevín je v súčasnosti obvykle vyššia ako spoločenská, ktorú určujú tabuľky.
Ak má žiadateľ o výrub náhradne vysadiť napríklad 20 stromov, cena, za ktorú ich kúpi, môže byť teda vyššia ako spoločenská hodnota.
Povolenie treba aj na výrub na vlastnom pozemku. Výnimka platí len pre stromy v súkromných záhradách s obvodom kmeňa do 80 centimetrov.
Výrub drevín povoľujú mestské časti. Stavebník môže stromy spíliť, až keď dostane stavebné povolenie. Nahrádza ich výsadbou alebo zaplatí mestskej časti ich spoločenskú hodnotu. Tieto peniaze sa viažu na údržbu zelene.
O nové stromy sa má investor starať tri roky. Mestská časť potom preberá starostlivosť, ak sú na jej pozemku.
Účastníkom konania o výrube je zo zákona aj mestský výbor Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Ochranárka Katarína Šimončičová, ktorá výbor zastupuje hovorí, že povoľovanie sa týka aj výrubov na súkromných pozemkoch. Veľký strom je vec verejná, podieľa sa na klíme okolia. „Výrub je podobný ako výstavba. Pri stavbách na súkromnom pozemku tiež nemôže byť anarchia, každý si musí vybaviť povolenie.“
Výnimku majú len stromy v súkromných záhradách a záhradkárskych osadách s obvodom kmeňa do 80 centimetrov. Staré ovocné stromy zase môže ich pestovateľ vyrúbať bez povolenia, ak ich nahradí rovnakým počtom nových ovocných stromov. Do šiestich mesiacov to ale musí oznámiť úradu.
Výruby sú povolené len mimo vegetačného obdobia, od jesene do jari. Posledným termínom je 31. marec. Šimončičová upozorňuje, že by sa mal posunúť. Pre klimatické zmeny sa už vegetačné obdobie začína skôr.
Stromy sa rúbali aj napriek nesplneným podmienkama odporu verejnosti.
Tento rok prebehlo viacero kontroverzných výrubov. Proti niektorým sa ozývali obyvatelia a ochranári, inde investori nesplnili všetky podmienky.
Precedensom by sa mohol stať prípad, keď zámer porušiť zákon oznámil investor dopredu. Firma, ktorá plánuje stavať na Krčméryho 8 až 10, nepočkala na platné stavebné povolenie a dala vyťať vyše 30 stromov. Miestnemu úradu v Starom Meste oznámila, že je ochotná znášať dôsledky. Obraňovala sa ochranou vtáctva. Staromestská hovorkyňa Alena Kopřivová to označila za nebezpečný postup, úrad však proti stavebníkovi počas výrubu nezakročil.
V marci sa začal aj výrub asi 300 stromov v Karlovej Vsi na pozemku, kde má stáť Lidl. Rozhodovanie o jeho povolení trvalo vyše dvoch rokov. Proti boli ochranári aj Štátna ochrana prírody. Karlova Ves aj obvodný úrad životného prostredia s výrubom nakoniec súhlasili.
Sporné názory vyvolal aj výrub vyše 80 stromov pri klingerke, ktorý povolila ružinovská samospráva. Na pozemku sa možno bude stavať, neskončilo sa ešte posudzovanie vplyvov výstavby na životné prostredie. Ružinovský hovorca Maroš Smolec povedal, že výrub nesúvisí s možnou výstavbou. Stromy rástli na zamorenej pôde, ktorú treba sanovať.
 Pred dvomi rokmi vyrúbala spoločnosť J&T Global na nábreží Dunaja 243 stromov pre výstavbu nového centra River park. Drevorubači vyrúbali napríklad cudzokrajný dub, zdravé javory a vyše storočný platan s prízemným obvodom kmeňa päť metrov. Hovorca spoločnosti Maroš Sýkora vtedy povedal, že v rámci projektu bude vysadených 122 nových stromov a J&T je pripravená zaplatiť mestu osem miliónov korún alebo vysadiť nový park na inom mieste. FOTO SME – MIROSLAVA CIBULKOVÁ |
 Vyťaté stromy musí stavebník nahradiť výsadbou alebo peniazmi, ktoré idú na ošetrovanie zelene. FOTO SITA |
