BRATISLAVA. Hygienici vydali stanovisko, že na všetkých bratislavských cintorínoch, ktoré boli uzavreté, možno pochovávať. Napriek tomu sa neplánuje ich rozširovanie či znovuotvorenie pre klasické pochovávanie do zeme. Podľa pamiatkarov má byť zachovaný ich historický ráz a charakter parkov.
„Na Ondrejskom cintoríne ani na Kozej bráne nie je možné štandardné pochovávanie, sú to uzavreté cintoríny,“ hovorí Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok. Možné je len dokladanie do už existujúcich hrobiek, prípadne vyhradené pochovávanie v zmysle špeciálneho schváleného režimu.
Nejde o zahusťovanie
Na Ondrejskom cintoríne vytypovali pamiatkari dva sektory, kde by mohli byť pochovávaní primátorom ocenení Bratislavčania buď urnovo, alebo aj rakvovo. „Nejde o zahusťovanie cintorína, ale skôr symbolické ocenenie zásluh,“ povedal Štassel.
Na Ondrejskom cintoríne a Kozej bráne majú pribudnúť okrem toho len urnové steny. Aj stavbu tých však musí schváliť Krajský pamiatkový úrad. Išlo by o objekty, pristavané vždy pri novom múre.
V prípade Ondrejského cintorína zo strany Karadžičovej a na Kozej bráne zo strany Palisád a diplomatického parku. Pôjde však len o malý počet miest, v prípade urnovej steny na Ondrejskom cintoríne asi okolo 150.
Nedostatok miest
Steny na dvoch historických cintorínoch ani návrh vyhradeného pochovávania neriešia nedostatok hrobových miest, ktorý Bratislave podľa riaditeľa Marianum Miloslava Hrádka hrozí už o pár rokov.
„Zatiaľ mesto nebuduje nový cintorín, preto navrhujeme rozšírenie súčasných – Martinského, ružinovského a Cintorína Slávičie údolie. Výstavba celomestského pohrebiska však Bratislavu neminie,“ povedal na túto tému Hrádek. Naposledy bol otvorený Cintorín Ružinov, kde sa pochováva už 30 rokov. Má asi 14 hektárov. „Ak by sme chceli riešiť situáciu na 50 rokov, potrebovali by sme asi 15 – 20 hektárov.“
